Archív značky: šperky

História šperku

Šperky, náhrdelníky, retiazky, strieborné šperky

Šperky používajú ľudia od nepamäti. Zdobenie sa šperkami má dlhšiu históriu, než samotné obliekanie. Prehistorickí ľudia na výrobu šperkov používali všetko, čo im okolité prostredie – teda príroda, ponúkala. Šperk mal mnoho podôb a záležalo len na fantázii tvorcov, ako šperky vyzerali. Zdobenie však nebolo doménou iba žien, v dávnych dobách sa šperkami zdobili aj muži. Pravdou bude, že kvetinový šperk skôr bol vyhradený predovšetkým ženám.

Ozdobou a teda aj šperkom, mohla byť v prípade muža tiež jazva na tele po boji, piercing, alebo tetovanie. Aboriginci z Austrálie majú svoje tetovanie ako symbol príslušnosti k etniku. Dnešní ľudia majú tetovanie predovšetkým pre efekt. Stále ale ide svojím spôsobom o šperk.

Body-painting, alebo ak maľba po tele, je dnes módne záležitosť. V prehistórii to bola jedna z mála možností, ako pomocou hliniek vyjadriť svoje emócie a celkovo sa skrášliť. Šperky z peria, z plodov, z kosti, drevené – to všetko pretrvalo do dnešných dní. Šperky z prírodných materiálov boli postupne dopĺňané bronzovými. Šperky z drahých kovov, teda šperky zlaté, či šperky strieborné, sa v našich zemepisných šírkach začali vyrábať až v stredoveku.

Jedným z dôvodov boli aj veľké náleziská drahých kovov. Zlato v Jílovom pri Prahe a Striebro v Kutnej Hore. Predovšetkým doba Karola IV (České korunovačné klenoty, Koruna, Jablko, Žezlo, Svatováclavský meč a korunovačný kríž – vôbec najdôležitejšie klenoty českého štátu) a tiež doba Rudolfínska, priala šperkárstvu a tým aj rozvoju cechu zlatníckeho.

Hneď od začiatku sa šperky osadzovali kameňmi. Najprv neupravenými drahokamamy a polodrahokamamy, ktorým bola prisudzovaná nadprirodzená moc, poväčšine liečebná. S nástupom nových technológií tiež brúsenými kameňmi.

Po vynáleze diamantového výbrusu roku 1919 (Marcel Tolkowski) sa lesk diamantu natoľko zdokonalil, že sa šperky (náušnice, čelenky a náhrdelníky, tak aj závesy a prstene), začali hojne osadzovať aj briliantami. (Briliant vznikne brúsením diamantu). 20. storočie prinieslo šperky z ušľachtilých materiálov. Šperky z tombaku, z alpaky, z chirurgických ocelí, z dentálnych drôtov či smaltované šperky. Najznámejšie typicky slovenské šperky sú šperky z granátu.

Poslanie šperku

Šperky vedľa výlučne zdobného poslania, boli často symbolom určitého spoločenského postavenia, moci a bohatstva. Jedno zo základných rozdelení šperkov je nosenie na tele a na oblečení. Šperk tak sformoval štýl obliekania a tiež sa niekedy priamo stával súčasťou odevu. Boli to rôzne slávnostné reťaze, retiazky a ovesy.

Vedľa šperkov nosených na tele, ako napríklad korále z perál či z kameňov, retiazky, náhrdelníky, závesy, medailóniky, náramky, pásy, korunky, čelenky a diadéme existujú aj šperky vyslovene úžitkové. Napríklad ihlice, spony do vlasov a hrebene.

Šperky mávali a v mnohých ohľadoch aj sú stále nositeľom najrôznejšieho poslania. Amulety, talizmany, kamene:, či a náboženskou symbolikou v podobe krížikov a rôznych hviezd. Samotnou kategóriou šperkov sú prstene. Prsteň bol vždy hojne nosený mužmi. Rodové prstene, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú typickým príkladom.

Najmä muži používali pečatný prsteň s otáčacím kameňom, na ktorého hornej strane býva kameň, kdežto na spodnej strane intaglie na účely pečatenia. Pečatný prsteň bol symbolom mužskosti a vedúcej úlohy v rode alebo spoločenstve.

Šperk ako spoločenská záležitosť

V dnešnej dobe nosenie šperkov stále ostáva spoločenskou záležitosťou. Jeho paleta je ale pestrejšia. Briliantový náhrdelník, náušnice, brošne, prstene či čelenky budú vždy známkou príslušnosti k vyšším vrstvám. Žlté zlato, reťaze a mohutné barokové prstene nosia v dnešnej dobe predovšetkým ľudia, patriaci do svetskej spoločnosti.

Všeobecne sú dnes v obľube predovšetkým šperky z bieleho zlata a šperky z chirurgickej ocele. Hojne je tiež rozšírená kvalitná bižutéria. Avantgardná spoločnosť naopak vyhľadáva umelecký šperk čí ateliérový šperk. Skrátka šperk s nezameniteľným rukopisom autora. Šperk sa v mnohých prípadoch stal zberateľskou vášňou vyhranených osobností. Posledné storočie zostáva šperkársky sortiment vcelku rovnaký. V obľube sú predovšetkým náušnice, brošne, náhrdelníky, prívesky, korále rôznych dĺžok, prstene a náramky. Z výslnie záujmu sa stiahli – zrejme len dočasne, ihlice do vlasov, retiazky na hodinky, filigrány a kamene.

Šperk nie je len súčasťou kultúrnej histórie a módy, ale aj sociálnych pomerov. Potreba spoločenských stykov na všetkých úrovniach, viedla k zvýšenej spotrebe šperkov. Vznikol tak špecifický odbor – bižutéria. Táto sa pokúsila naplniť spoločenskú objednávku po kvalitnom, ale pritom lacnom šperku. Išlo predovšetkým o to nahradiť drahé a často aj nedostupné materiály lacnejšími náhradami. Napríklad zlato tombakom, striebro alpakou, karibskú či tahitskú perlu perlou umelou. Brilianty boli nahradzované moissanitu či zirkónom alebo priamo sklenenou výplňou (šatonov), v ktorých predovšetkým vynikajú Swarovski či Preciosa.

Bižutéria býva niekedy nespravodlivo podceňovaná. Pritom ide o odvetvie, v ktorom máme dlhoročnú tradíciu a vo svete je slovenská bižutéria považovaná za punc kvality!

7 divov Ľubovnianskeho múzea

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni sa dňa 14. mája 2011 zapojilo k medzinárodnému podujatiu s názvom „Noc v múzeu“. V tomto roku svojím návštevníkom prezentovalo 7 zaujímavosti – 7 divov Ľubovnianskeho múzea.

Drevené teleso

Prehliadka sa začala v skanzene, kde bola návštevníkom predstavená l. zaujímavosť – drevené teleso zavesené v centre lode dreveného gréckokatolíckeho kostolíka sv. Michala Archanjela. Je unikátnym prvkom zariadenia svätyne. Dlhé roky bolo prezentované ako magické teleso. Podľa legendy, bol tento predmet vyhotovený podľa predstavy zo sna v časoch cholery ( l. tretina 17. st.), keď obyvatelia obce vo veľkom počte vymierali. Štúdiom sme zistili, že toto teleso bolo urobené v súlade s kresťanskou ikonografickou tradíciou. Je symbolickým priestorovým vyobrazením Božieho trónu – Ridvan Jahve známym z biblických opisov a maliarskych realizácií. Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu známymi z Biblie – z vízie proroka Ezechiela (Ez1; Ez10) a Apokalypsy (Zjavenia sv. Jána Ap 4,2-10; Ap7,11).

Mlyn zo Sulína

Spomedzi objektov ľudovej architektúry, ktoré boli premiestnené z územia okresu Stará Ľubovňa do skanzenu, má mimoriadny význam technická pamiatka – mlyn s valcovou stolicou zo začiatku 20. storočia, premiestnený z obce Malý Sulín od mlynára Františka Pavliaka. Až do polovice 20. storočia sa tieto technické pamiatky vyskytovali v okolitých obciach vo veľkom počte. V súčasnosti je to jedinečná stavba zachovaná vďaka jeho premiestneniu do skanzenu. Návštevníci počas podujatia boli oboznámení s históriou tejto pamiatky, s funkčnosťou celého zariadenia a životom rodiny mlynára.

Obraz „Spravodlivý súd“

Patrí k najstarším zbierkam Ľubovnianskeho múzea. Do múzea sa dostal spolu s ďalšími dvoma obrazmi preradením z Krajského múzea v Prešove. Obraz bol pôvodne uložený na mestskom magistráte mesta Stará Ľubovňa. Je datovaný rokom 1688 a spája sa s ním legenda o požiari v meste. V období Tökölyho povstania sa k nemu pridali viacerí poprední predstavitelia miest. Medzi inými aj starý richtár mesta Stará Ľubovňa Demek. Po porážke povstania však boli títo richtári odstránení, a tak sa na richtársky stolec v meste dostal syn starého richtára Demek mladší. Starému Demekovi sa nepáčilo, že ho takto zbavili postavenia a preto podpaľoval mesto. Keď mladý richtár zistil, že otec sám necháva podpáliť mesto zavolal si ho na súd, ktorý je zobrazený na obraze a opýtal sa ho, čo urobiť s človekom, ktorý podpaľuje mesto. Starý Demek bol známy svojou krutosťou, a preto povedal: „Takého človeka treba stiahnuť z kože a upáliť.“ A to urobil syn so svojím otcom. Koža otca ja na obraze namaľovaná nad synovou hlavou. Je na nej latinský nápis, ktorý mal všetkých richtárov upozorniť na spravodlivosť ich rozhodovania. V dolnej časti je rovnaký nápis v poľskom jazyku. Nápis hovorí: “Nech Ti je zapálená pochodeň, otcovský stolec so stiahnutou kožou, ďalej od uší prosby, od rúk dary, tak tvoje súdy neprestúpia spravodlivosť”.

Západný ušnicový bastión

Ide o najcennejšiu architektúru dolného hradu. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska. Vybudovali ho po roku 1544 pod vedením architekta talianskeho pôvodu Antona Italica. Radí sa tým vôbec k najstarším bastiónom vybudovaným na území dnešného Slovenska. Horúčkovité budovanie moderných opevnení začalo po dobytí Budína a Ostrihomu Turkami. Do tohto obdobia spadá aj výstavba bastiónu na hrade Ľubovňa.
Talianski architekti boli v tomto čase najväčšími odborníkmi na stavbu obranných zariadení v Európe. Bastión sa odborne nazýva – ušnicový bastión. Má pôdorys srdca. V jeho hornej časti mohlo byť umiestnených 8 diel, v dolnej časti, v podzemných chodbách – kazematoch ďalších osem. Dolnú časť odvetrávali prieduchy, šachty, ktoré je možné vidieť po obvode bastiónu. Na celom hrade sa v 16. storočí nachádzalo 32 strieľní, z toho polovica v tomto bastióne. Tvoril pilier obrany hradu z najprístupnejšej strany. Je zaujímavé, že väčšina diel umiestnená v tomto bastióne mala svoje pomenovanie. Takže sa tu spomínajú v 17. storočí delá ako: drak, kocúr, „duda“ (píšťala ?), sokol…

Liehovar pod hradom Ľubovňa

Najstaršia zachovaná kamenná pálenica v Ľubovni sa radí k jedinečným stavbám svojho druhu na území Slovenska! Kamenný liehovar z polovice 18. storočia patril hradnému panstvu. V tom čase prešlo podhradie Ľubovnianskeho hradu veľkou barokovou prestavbou. Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Na starú tradíciu liehovarníctva neskôr nadviazala staroľubovnianska rodina Morgenbesserovcov. Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti, viedol do neho vodovod, a jeho súčasťou boli dve studne, i miestnosť na umývanie plodín. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska!

Poľské korunovačné klenoty

Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné šperky: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko. Korunovačné šperky vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov „koruna Boleslava Chrabrého“.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo ukrytie poľských korunovačných šperkov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 – 1772). Korunovačné šperky a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655. Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.

 The Workers

Skupina The Workers vznikla v marci 2011. Jej členmi sú pracovníci Ľubovnianskeho múzea. Skupina má dve zložky: rockovú a country-folkovú. Repertoár skupiny tvoria najznámejšie skladby spomínaných hudobných smerov. V roku 2012 sa skupina The Workers predstaví vlastnou tvorbou.

Nález stredovekých šperkov na hrade Ľubovňa

Pri rekonštrukčných prácach, ktoré prebiehajú na renesančnom paláci hradu Ľubovňa boli nájdené strieborná šperky (denár) z čias vlády uhorského kráľa Mateja Korvína ( 1485 – 1490). Na strane A (predná strana šperku) denára je polený štít s brvnami a dvojkrížom, na strane R (zadná strana šperku) je dvojkríž a značka. Po obvode je na strane A „MONETA MATHIE“ (minca Mateja) a na strane R „REGIS HUNGARI“ (Uhorské kráľovstvo).

Šperk bol nájdený majstrom murárom Štefanom Kožiakom pri zemných prácach v objekte stredovekej kuchyne renesančného paláca.
Šperky sú ojedinelým nálezom v útrobách hradu Ľubovňa. Za posledné desaťročia neboli v areáli hradu nájdené žiadne šperky ani iné klenoty. Zaujímavosťou je , že uhorský šperk je z čias kedy Ľubovnianske panstvo bolo súčasťou tzv.„ Spišského zálohu (1412 – 1772)“ s centrom správy na hrade Ľubovňa.
V Starej Ľubovni dňa 26.8.2009