Archív značky: múzeum

7 divov Ľubovnianskeho múzea

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni sa dňa 14. mája 2011 zapojilo k medzinárodnému podujatiu s názvom „Noc v múzeu“. V tomto roku svojím návštevníkom prezentovalo 7 zaujímavosti – 7 divov Ľubovnianskeho múzea.

Drevené teleso

Prehliadka sa začala v skanzene, kde bola návštevníkom predstavená l. zaujímavosť – drevené teleso zavesené v centre lode dreveného gréckokatolíckeho kostolíka sv. Michala Archanjela. Je unikátnym prvkom zariadenia svätyne. Dlhé roky bolo prezentované ako magické teleso. Podľa legendy, bol tento predmet vyhotovený podľa predstavy zo sna v časoch cholery ( l. tretina 17. st.), keď obyvatelia obce vo veľkom počte vymierali. Štúdiom sme zistili, že toto teleso bolo urobené v súlade s kresťanskou ikonografickou tradíciou. Je symbolickým priestorovým vyobrazením Božieho trónu – Ridvan Jahve známym z biblických opisov a maliarskych realizácií. Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu známymi z Biblie – z vízie proroka Ezechiela (Ez1; Ez10) a Apokalypsy (Zjavenia sv. Jána Ap 4,2-10; Ap7,11).

Mlyn zo Sulína

Spomedzi objektov ľudovej architektúry, ktoré boli premiestnené z územia okresu Stará Ľubovňa do skanzenu, má mimoriadny význam technická pamiatka – mlyn s valcovou stolicou zo začiatku 20. storočia, premiestnený z obce Malý Sulín od mlynára Františka Pavliaka. Až do polovice 20. storočia sa tieto technické pamiatky vyskytovali v okolitých obciach vo veľkom počte. V súčasnosti je to jedinečná stavba zachovaná vďaka jeho premiestneniu do skanzenu. Návštevníci počas podujatia boli oboznámení s históriou tejto pamiatky, s funkčnosťou celého zariadenia a životom rodiny mlynára.

Obraz „Spravodlivý súd“

Patrí k najstarším zbierkam Ľubovnianskeho múzea. Do múzea sa dostal spolu s ďalšími dvoma obrazmi preradením z Krajského múzea v Prešove. Obraz bol pôvodne uložený na mestskom magistráte mesta Stará Ľubovňa. Je datovaný rokom 1688 a spája sa s ním legenda o požiari v meste. V období Tökölyho povstania sa k nemu pridali viacerí poprední predstavitelia miest. Medzi inými aj starý richtár mesta Stará Ľubovňa Demek. Po porážke povstania však boli títo richtári odstránení, a tak sa na richtársky stolec v meste dostal syn starého richtára Demek mladší. Starému Demekovi sa nepáčilo, že ho takto zbavili postavenia a preto podpaľoval mesto. Keď mladý richtár zistil, že otec sám necháva podpáliť mesto zavolal si ho na súd, ktorý je zobrazený na obraze a opýtal sa ho, čo urobiť s človekom, ktorý podpaľuje mesto. Starý Demek bol známy svojou krutosťou, a preto povedal: „Takého človeka treba stiahnuť z kože a upáliť.“ A to urobil syn so svojím otcom. Koža otca ja na obraze namaľovaná nad synovou hlavou. Je na nej latinský nápis, ktorý mal všetkých richtárov upozorniť na spravodlivosť ich rozhodovania. V dolnej časti je rovnaký nápis v poľskom jazyku. Nápis hovorí: “Nech Ti je zapálená pochodeň, otcovský stolec so stiahnutou kožou, ďalej od uší prosby, od rúk dary, tak tvoje súdy neprestúpia spravodlivosť”.

Západný ušnicový bastión

Ide o najcennejšiu architektúru dolného hradu. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska. Vybudovali ho po roku 1544 pod vedením architekta talianskeho pôvodu Antona Italica. Radí sa tým vôbec k najstarším bastiónom vybudovaným na území dnešného Slovenska. Horúčkovité budovanie moderných opevnení začalo po dobytí Budína a Ostrihomu Turkami. Do tohto obdobia spadá aj výstavba bastiónu na hrade Ľubovňa.
Talianski architekti boli v tomto čase najväčšími odborníkmi na stavbu obranných zariadení v Európe. Bastión sa odborne nazýva – ušnicový bastión. Má pôdorys srdca. V jeho hornej časti mohlo byť umiestnených 8 diel, v dolnej časti, v podzemných chodbách – kazematoch ďalších osem. Dolnú časť odvetrávali prieduchy, šachty, ktoré je možné vidieť po obvode bastiónu. Na celom hrade sa v 16. storočí nachádzalo 32 strieľní, z toho polovica v tomto bastióne. Tvoril pilier obrany hradu z najprístupnejšej strany. Je zaujímavé, že väčšina diel umiestnená v tomto bastióne mala svoje pomenovanie. Takže sa tu spomínajú v 17. storočí delá ako: drak, kocúr, „duda“ (píšťala ?), sokol…

Liehovar pod hradom Ľubovňa

Najstaršia zachovaná kamenná pálenica v Ľubovni sa radí k jedinečným stavbám svojho druhu na území Slovenska! Kamenný liehovar z polovice 18. storočia patril hradnému panstvu. V tom čase prešlo podhradie Ľubovnianskeho hradu veľkou barokovou prestavbou. Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Na starú tradíciu liehovarníctva neskôr nadviazala staroľubovnianska rodina Morgenbesserovcov. Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti, viedol do neho vodovod, a jeho súčasťou boli dve studne, i miestnosť na umývanie plodín. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska!

Poľské korunovačné klenoty

Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné šperky: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko. Korunovačné šperky vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov „koruna Boleslava Chrabrého“.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo ukrytie poľských korunovačných šperkov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 – 1772). Korunovačné šperky a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655. Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.

 The Workers

Skupina The Workers vznikla v marci 2011. Jej členmi sú pracovníci Ľubovnianskeho múzea. Skupina má dve zložky: rockovú a country-folkovú. Repertoár skupiny tvoria najznámejšie skladby spomínaných hudobných smerov. V roku 2012 sa skupina The Workers predstaví vlastnou tvorbou.

Ľubovnianski múzejníci na futbalovom turnaji

 

V závere minulého roku sa múzejníci z Ľubovne zúčastnili futbalového turnaja v Novej Ľubovni. Memoriál Štefana Kmeča sa organizuje každoročne v telocvični miestnej základnej školy. Napriek tomu, že mužstvo múzea sa turnaja zúčastnilo po prvýkrát, v záverečnom zápase základnej skupiny sa múzejníkom podarilo zvíťaziť, a tak odišli z turnaja so cťou. Skrátka, NIE JE DÔLEŽITÉ ZVÍŤAZIŤ…

V roku 2009 sa však pokúsia dokázať, že NIE JE DÔLEŽITÉ SA IBA ZÚČASTNIŤ, ALE AJ VYHRAŤ…