Juraj Félix Raisz - majiteľ hradu Ľubovňa 1825 - 1880

Expozícia č.12
(pravé krídlo paláca)
Juraj Félix Raisz – Lublóvári (majiteľ hradu Ľubovňa 1825-1880)
novo sprístupnená expozícia

Šľachtický rod Raisz na hrade Ľubovňa:
Juraj Félix Raisz a jeho synovia boli majiteľmi Ľubovnianskeho hradného panstva v rokoch 1825 – 1880. Hrad Ľubovňa kúpil J. F. Raisz od košickej komory, ktorá mala hrad v správe a v roku 1819 uverejnila inzerát o predaji hradu. Majetok J.F. Raisz nadobudol pod názvom „Rozličná kráľovská donácia“. Cena hradu s priľahlým panstvom bola 57 000 zlatých.
Raizs začína používať predikát Lublóvári (ľubovnianskohradský). Priezvisko Lublóvári používajú dodnes žijúci potomkovia hradného pána Juraja Félixa Raisza. Oficiálne sa miesto pobytu Juraja Félixa Raisza na Ľubovnianskom hrade uvádzalo ako bytom arx Lublau Nro. 226.
Obdobne ako poslední súkromní majitelia hradu Zamoyski aj Raiszovci spravovali nielen samostatný hrad a podhradie, ale od roku 1827 aj majetky prislúchajúce k hradnému panstvu Szadek (Podsadek) a Hobgard (Chmeľnica).
Juraj Félix Raisz pôsobil na Spiši ako župný hodnostár, hraničný komisár a statkár. Zaslúžil sa o potlačenie sedliackeho povstania v roku 1831. Juraj Félix Raisz svoj šľachtický pôvod potvrdzoval svojím predkom Jánom Raiszom.
Cieľom nového majiteľa hradu bolo revitalizovať chátrajúce hradné panstvo na prosperujúcu rezidenciu. Zaslúžil sa o čiastočnú rekonštrukciu barokového paláca, kde sa v súčasnosti nachádza expozícia rodiny Raisz. Svoje hlavné ciele zamerali na rozvoj lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.
Juraj Félix Raisz bol posledným majiteľom hradu Ľubovňa, ktorý ho obýval so svojou rodinou. Po smrti svojej manželky Apolónie v roku 1860 sa presťahoval do komplexu budov barokového podhradia. Umrel 18.decembra 1861. Spoločne so svojou manželkou Apolóniou, synmi Júliusom a Alexandrom je pochovaný pred hradnou kaplnkou sv. Michala. Po smrti Juraja Raisza sa majiteľmi majetku stali synovia Szílard a Július. Hrad Ľubovňa spoločne s prislúchajúcimi majetkami predali potomkovia J.F. Raisza mestu Stará Ľubovňa v roku 1880. Mesto bolo majiteľom hradu iba dva roky a hradné panstvo kupuje poľský šľachtický rod Zamoyski, ktorý ho vlastní až do roku 1945,
Na hrade sa za čias Raiszovcov stretávala šľachta vtedajšieho horného Uhorska, o čom svedčí nimi založená hosťovská kniha hradu Ľubovňa v rokoch 1827 – 1882.
Poznatky o správe a živote na hrade Ľubovňa v čase Raiszovcov neboli dodnes známe, pretože mnohé historické pramenné materiály boli v súkromných rukách potomkov.
Vystavené exponáty pochádzajú zo súkromných zbierok žijúcich potomkov po Jurajovi Félixovi Raiszovi.

Členenie expozície:
Expozícia je rozdelená na štyri samostatné časti. V prvej miestnosti je prezentované stolovanie 19. storočia. Medzi najhodnotnejšie vystavené predmety v jedálni patrí strieborný príbor (62 kusov) , strieborný dezertný príbor pre 6 osôb. Ďalej porcelánová súprava Pirkenhammer (73 ks) a litografia Alfonza Muchu. Zaujímavosťou je aj obedové menu (položené na prestretom stole) pri príležitosti 25. výročia služby spišského podžupana Aladára Raisza (vnuk J.F. Raisza). V priestore oproti stolovaniu dominuje pseudorenesančná kachľová pec z 19. storočia. V druhej miestnosti je odprezentovaná samotná rodina Raisz (portréty hradného pána J.F. Raisza a jeho manželky Apolónie, z roku 1827, obraz hradu Ľubovňa od Wiliama Forbergera, sedacia súprava zdobená perleťou, rodostrom rodiny Raisz od roku 1609 – 2011, osobné dámske a pánske predmety po rodiny Raisz a fotogaléria rodiny Raisz. V tretej miestnosti sú prezentované písané pramene z čias správy hradu Raiszovcami . K najzaujímavejším patrí originál hosťovskej knihy hradu Ľubovňa 1827-1882 a kópia kúpno – predajnej zmluvy z roku 1880 medzi Szilárdom Raiszom a mestom Stará Ľubovňa. Vo štvrtej miestnosti je prezentovaná spálňa z 19. storočia.
Hrad Ľubovňa v časoch Raiszovcov
Hrad Ľubovňa prešiel aj v 19. storočí premenami. Týkali sa predovšetkým jeho samotnej funkcie a využiteľnosti. Z pôvodne vojenskej pohraničnej pevnosti a niekdajšieho centra správy spišského zálohu sa hrad transformuje na panstvo slúžiace majiteľom predovšetkým ako majetok, obydlie, správa majetku a hospodárenia.
Hlavným elementom bolo definitívne ukončenie funkcie hradu ako pohraničnej vojenskej pevnosti a tak je vnímané aj jeho postavenie v rámci Spiša a Uhorska. Samotný hrad Ľubovňa sa dostáva do stavu čiastočnej ruiny. Juraj Félix Raisz dal na hrade opraviť barokový paláca a hradnú kaplnku. Taktiež dal zamurovať okná na severnej stene gotického paláca na hornom hrade, aby predišiel zrúteniu tejto steny.
V oblasti stavebno – architektonického vývoja sa obnova či výstavba hradu považuje za ukončenú, skôr sa pristupuje k stabilizácii a záchrane niektorých objektov hradu. Výnimočné postavenie hradov je v 19. storočí už minulosťou a obdobné pevnosti strácajú svoje postavenie a opodstatnenie, čo je aj príčinou ich chátrania.
K hradu patrilo niekoľko budov pod ním, ktoré boli súčasťou podhradia, drevený hostinec, voziareň, budova fiškála, liehovar, murovaná sýpka, byť účtovníka a obytné dom pre úradníkov.

Poďakovanie
Ľubovnianske múzeum – hrad ďakuje za výraznú podporu a spolupráci pri tvorbe expozície potomkom po Jurajovi Félixovi Raiszovi: Georges Lublóváry, Mária Javornická a Ákos Engelmayer.

Poznámka: viac informácií o rodine Raisz nájdete v odbornom príspevku „ Zabudnutí majitelia hradu Ľubovňa“