Legenda o vzniku Ľubovnianskeho hradu

Jedného letného dňa zastali na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Tomu sa okolitá krajina tak zapáčila, že sa ešte v ten istý deň rozhodol postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku.

   Na druhý deň jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po svojom otcovi- Ľubovňa. Ibaže v noci všetko, čo bolo postavené cez deň, zmizlo, a takto sa to stále opakovalo. Smutný Ľubovenský zistil, že miesto, kde chcel postaviť hrad, patrí zlej víle-čarodejnici. Vybral sa teda za ňou a požiadal ju o dovolenie dokončiť na tom mieste svoj hrad. Zlá víla-čarodejnica súhlasila pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Po ťažkom rozhodovaní Ľubovenský súhlasil, pretože chcel honosné sídlo zanechať svojim synom.

   Na druhý deň sa už hrad zaskvel v plnej kráse a všetci sa tomu veľmi potešili. Starý Ľubovenský ale nemal dušu na mieste, a tak odišiel do neďalekého kláštora a tu sa vyspovedal z veľkého hriechu. Zlá víla-čarodejnica sa dozvedela o jeho zrade a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila do rúk obrovskú skalu, ale keď sa priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora.

   Víla-čarodejnica stratila moc a veľký balvan namiesto na hrad padol na breh rieky Poprad. Starý Ľubovenský zmierený s Bohom ešte dlho šťastne žil na tomto hrade a po ňom jeho synovia, vnuci... 

  O zlej víle-čarodejnici už nikdy nikto nič v tomto kraji nepočul, ale veľký balvan na brehu rieky Poprad pri dedinke Hajtovka možno vidieť i dnes...