Národopisná expozícia v prírode - skanzen
Národopisná expozícia v prírode predstavuje kultúrne hodnoty etnicky zmiešaného regiónu severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojím charakterom tak predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v tejto oblasti.
1. Gréckokatolícky kostolík z Matysovej
Dominantou expozície je drevený gréckokatolícky kostolík, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, postavený v roku 1833. Patrí k významným pamiatkam ľudovej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku. Je to zrubová jednoloďová stavba so svätyňou, ktorá má polygonálny uzáver a predsieň, nad ktorou sa vypína vysoká veža. Interiér kostolíka je vyzdobený ikonostasom. Tvorí ho barokovo klasicistická, dekoratívna trojradová architektúra z l. pol. 18. storočia. Vľavo od ikonostasu je umiestnený bočný oltár Premenenia Pána z 2. pol. 17.st. až začiatku 18. storočia. Pôvod kruhového predmetu, zaveseného na strope v centre lode, sa viaže k legende z polovice 17.storočia, ktorá sa v obci zachovala. Kostolík bol do expozície premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený. Počas významných cirkevných sviatkov sa tu konajú liturgie a pobožnosti v staroslovienskom jazyku.
2. Obytný dom z Veľkého Lipníka z roku 1922
Z architektonického a typologického hľadiska ide o symetrický trojpriestorový dom so základnými priestormi - izba - pitvor - komora. Tento typ pôdorysu sa vyskytoval v slovenských a rusínskych obciach v okolí Starej Ľubovne. V tradičnej izbe platilo pravidlo umiestnenia topeniska, kúta so stolom, postele, lavíc a pod. Kút so stolom, v ktorom sú steny zdobené náboženskými obrazmi svätcov, nazývali ( švatij kut ). Jednoduchý ľudový nábytok mal polyfunkčné využitie. V tomto domčeku boli slávené tri svadby a štyri pohreby. Domček však nebol prístreším pre novorodeniatko. Dom do poslednej chvíle obývali bezdetní manželia. Okrem poľnohospodárstva sa gazda domu venoval drotárskemu remeslu a často býval na vandrovkách v Maďarsku.
3. Sezónne poľné obydlia z Litmanovej
Boli postavené na filiálnych hospodárstvach vzdialených až 10 km od obce. Posledným vlastníkom týchto objektov bol Vasiľ Hlinka. Boli predmetom dedenia v dvoch generáciách. Stavby spolu s lúkou, pôdou a lesom tvorili ( majdán ). Obytnú dvojpriestorovú stavbu nazývali ( chiška ), hospodársku stavbu ( staňa ). Stavby slúžili rodinám na bývanie počas celého leta, kde prichádzali aj s dobytkom. Zmyslom tohto hospodárenia bolo zabezpečenie dostatku krmiva pre dobytok počas leta a na celú zimu. Počas lúčnych prác bolo na okolitých horách veselo. Spev sa od ohniska ozýval nielen počas dňa, ale aj neskoro večer.
4. Sýpka z Veľkej Lesnej
Bola postavená koncom 19. storočia. Má originálnu zrubovú konštrukciu, na vrchole tvarovanú do tvaru zrezaného ihlanu. Na klenbe je voľne položená konštrukcia sedlovej strechy, ktorá sa dala v prípade požiaru rýchlo zhodiť. Sýpky s rovnakou konštrukciou sa vyskytovali vo východnej časti tohoto regiónu. Z vonkajšej strany boli lepené hrubou vrstvou hliny a následne zabielené. Umiestňovali ich na dvore alebo mimo dvora, obyčajne pred domami. Často tvorili radovú zástavbu pozdĺž potoka. Vnútorný priestor je dvojpodlažný. Obilie sa skladovalo v doskových priehradách, v kadluboch a v súsekoch. Bežne sa tu nachádzali truhly s odevom, náradie na tkanie a pod. Dvere sýpok boli zvyčajne opatrené masívnymi zámkami.
5. Dom roľníka obecného richtára z Veľkej Lesnej
Je to goralský dom zo Spišského Zamaguria. Postavil ho Štefan Čensčák v roku 1909. Dom mal pôvodne v priečelí veľkú bránu ( pšejozd ), ktorou sa vchádzalo do uzavretého dvora. Priečelím domu je pozdĺžna strana orientovaná na juh. Má symetrický pôdorys s umiestnením izby v prostriedku domu. Pitvor nebol pôvodne vykurovaný, postavením sporáka po 2.svetovej vojne sa mení na kuchyňu. Majiteľ vlastnil 6 ha pôdy, pár koní, privyrábal si furmankou. Bričkou dopravoval miestnych obyvateľov na najbližšiu železničnú stanicu do Podolínca. Niekoľko rokov bol obecným richtárom. V dome žili dve generácie, tešili sa z narodenia 8 detí, oslávili tu 5 sobášov.
6. Dom pastiera z Litmanovej
Dvojpriestorový domček obecného pastiera z roku 1921, ktorého majiteľom bol Adam Šepták, pôvodom z blízkeho poľského mestečka Muszyna. Pôvodne stál na konci dediny a miestni obyvatelia ho nazývali ( Pastirňa ). Hlavným obytným priestorom bola v dome izba s jednoduchým zariadením. Na spanie rodičom slúžila posteľ, dieťatku kolíska visiaca z povaly. Ostatní členovia rodiny spali na laviciach a na peci v pitvore. V pitvore je umiestnená aj pec na pečenie chleba. Predstavuje najstarší typ chlebovej pece, aký sa na hornom Spiši zachoval. Pred ústím do pece sa varilo na otvorenom ohnisku. Dym bol odvádzaný lapačom na povalu. Na tvorbu interiéru domčeka boli exponáty získané z obce Litmanová.
7. Roľnícka usadlosť z Údola
Túto usadlosť postavil sedliak Mikuláš Soroka v 20.-tych rokoch 20. storočia. Na usadlosti je postavený obytný dom, maštaľ, stodola a sýpka. Trojpriestorový dom s bočným umiestnením komory je typický pre karpatskú oblasť a jeho výskyt presahuje okolie Starej Ľubovne. Základnými priestormi v dome sú izba, pitvor a komora. Interiér izby je upravený pre život rozšírenej rodiny - pre rodičov a rodinu ženatého syna. V dome je zaujímavé topenisko postavené na vnútornej stene izby a pitvora. Predstavuje kombináciu sporáka a chlebovej pece, ktorej ústie s otvoreným ohniskom a sporákom je v pitvore. Interiér izby, najmä miesto okolo stola, približuje oslavu Vianoc v kruhu blízkej rodiny. Majiteľ usadlosti vlastnil 9 ha poľnohospodárskej pôdy, v obci bol považovaný za bohatého gazdu. Popri gazdovstve sa venoval výrobe debnárskych výrobkov ( drevené nádoby na vodu, mlieko, maselnice, šáfle a pod. ) V dome sa narodilo 1 dieťa. V rodine slávili 3 sobáše.
8. Rodinný dom z Údola
Dom postavili v roku 1947 manželia Murckovci. Stavba z hľadiska architektonického a pôdorysného riešenia predstavuje posledné vývojové štádium dreveného domu v tejto oblasti. V tomto dome žila iba jedna rodina a mala k dispozícii izbu, kuchyňu, pitvor a komoru. V dome je zriadená expozícia národnej školy z obdobia 1. Československej republiky spojená s bytom pre učiteľa. Do našej oblasti prichádzali učitelia z Čiech a rôznych končín Slovenska na umiestnenku. Povinná školská dochádzka bola pre deti od 6 do 12 rokov. V minulosti bola škola málokedy plne obsadená. Deti museli pomáhať doma pri poľnohospodárskych prácach, pri pasení dobytka. Školu navštevovali prevažne v zimnom období.
9. Stolárska dielňa
Postavená ako kópia podľa originálu z roku 1928. Majiteľ pôvodnej dielne bol stolárom - naturalistom. Pre miestnych obyvateľov vyrábal okná, dvere, postele, lavice s operadlom, kuchynské police a poľnohospodárske náradie. Práca stolára bola v minulosti veľmi namáhavá, náročná hlavne na ručné opracovanie materiálu. V interiéri sú inštalované základné pracovné nástroje dedinského stolára.
10. Dom z Jarabiny
Vlastníkom domu z roku 1930 bol Vasiľ Jaseník s manželkou Máriou, rodenou Vislockou. Z typologického hľadiska predstavuje trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a komorou. Komora nie je v pôdorysnej osi izby a pitvora. Na úrovni prvej trámovej väzby zrubu je na priečelí a bočnej stene po vchod do domu ochodza (gánok) s dreveným debnením. Zrub stojí na vysokej kamennej podmurovke. Je celý podpivničený. Tento typ ľudovej architektúry zaznamenáva poľské vplyvy. V interiéri domu je inštalovaná expozícia venovaná drotárskemu remeslu. Obec Jarabina je na Spiši známa ako obec drotárska. V okolí Starej Ľubovne boli okrem Jarabiny aj ďalšie drotárske obce - Litmanová, Kamienka, Stráňany, Veľký Lipník. Už v 19.storočí odchádzajú takmer bez výnimky všetci muži v mladom a strednom veku za zárobkom do Rumunska, Maďarska, Juhoslávie a na Podkarpatskú Rus. Expozícia približuje všetky druhy prác spišských drotárov.
11. Obytný dom z Jakubian
Patril rodine Krivoňákovej, ktorá ho postavila v roku 1938. Pozostáva z dvoch priestorov - izby a pitvora. V pitvore sa varilo na otvorenom ohnisku, za ktorým je umiestnené ústie do chlebovej pece. Sporák slúžil v izbe na varenie a ohrievanie. Interiér domu približuje významnú rodinnú udalosť - narodenie dieťaťa. Rodička s dieťaťom ležala na posteli, ktorá bola prekrytá plachtou. Červená výzdoba plachty a napichané ihly v nej mali dieťa a rodičku ochrániť pred zlými silami. Dieťatko kúpali v drevenej vaničke. Do prvého kúpeľa babice priliali svätenú vodu proti pôsobeniu zlých síl. Vodu z prvého kúpeľa vylievali pod strom. Okúpané dieťa natreli maslom, zavinuli do plátenej plienky a vankúša. S narodením dieťaťa sa spája množstvo povier a zvykov, ktoré mali zabezpečiť dieťaťu zdravý rast, šťastie a bohatstvo.
12. Izbové stropné trámy
Rezbou a nápismi boli zdobené prostredné hrady. Podľa veľkosti plochy stropu ich bolo 3 alebo 5 kusov. Pre zdobený prostredný stropný trám sa v našej oblasti používal názov ( tragár, meštegrenda, sosromb ). Zachovali sa na nich prvky starej ornamentiky - solárne motívy, rozety i nápisy s menom fundátora a rokom postavenia domu. Nápisy sú v nárečiach - šarišskom, goralskom, nemeckom a rusínskom. Napríklad nápis na tráme u Andreja Kozáka v Chmelnici: „Fundiert von Andrej Kozák mit seine Weib Maria im Jahre 1922 an Gottes ist alle gelegen.“ Autormi týchto nápisov boli tesári. V ľudovom prostredí im pripisovali magickú funkciu. Pod tento trám položili pokrstené dieťa, ťažko rodiacu ženu, ťažko umierajúceho. Na tomto mieste pred sobášom požehnávali aj snúbencov. Mladej neveste snímali z hlavy veniec a hlavu ozdobili čepcom. Pod týmto trámom tancovala prvý tanec so svojím mužom.
13. Obytný dom z Kremnej
Majiteľ domu Mikuláš Cicák ho postavil v 20.-tych rokoch 20. storočia. Na stavbu domu boli použité masívne kmene, ktoré po dĺžke polili. Dom postavili majstri tesári z Poľska. Je trojriestorový. Zachovalo sa tu staré topenisko, ktoré pozostáva z chlebovej pece otvoreného ohniska a sporáka. Dym vystupoval z pitvora priamo do otvoreného podstrešia. Interiér domu približuje významnú udalosť v živote rodiny - svadbu, ktorá sa spájala s bohatstvom zvykov a tradícií. Svadbe predchádzali pytačky a tri ohlášky čítané v kostole. Po týchto udalostiach sa konečne priblížil deň uzavretia sobáša. Uzatvárali ho tradične na začiatku týždňa - v pondelok ráno. Svadba trvala tri dni. Začala sa v nedeľu večer rozlúčkou mladých s mládežou. V pondelok pokračovala sobášom a v utorok prenesením mladuchinej výbavy do svokrinho domu. Svadobné hostiny boli skromné, ale plné veselosti a spevu.
14. Usadlosť z Kamienky
Majiteľom usadlosti z 30.-tych rokov 20.storočia bol Anton Kurcin. Z typologického hľadiska ide o jednotraktový dom, kde sa obytná časť s hospodárskou nachádzajú pod jednou strechou bez vzájomného vnútorného prepojenia. Obytná časť pozostáva z izby a pitvora. Hospodársku časť voria maštaľ, podšopa a stodola. Staviteľmi tohto domu boli miestni tesári. Majiteľ usadlosti bol bezzemok. Zdrojom obživy pre rodinu s tromi deťmi bolo rozšírené drotárske remeslo a chov plemenných býkov. Interiér domu približuje ten najťažší a najsmutnejší moment v živote rodiny - úmrtie. Od chvíle úmrtia domáci zastavili v dome hodiny, zastreli zrkadlo, mŕtvemu do ruky vložili peniaz. Žene do truhly obliekali odevné súčiastky zo sobáša. Odev nevinnosti mal ochrániť dušu pred ohňom očistca. Vo zvykoch spojených so smrťou sa zachovalo mnoho pohanských prvkov.
15. Kováčska vyhňa
Kováčska vyhňa pochádza z obce Torysa. Majiteľ Bartolomej Sekerák ju postavil v 2. polovici 19. storočia. Je to drevená zrubová jednopriestorová stavba pred vchodom s podstením. K jej vnútornému vybaveniu patrila vyhňa, kde kováč rozžeravil potrebný kus železa a na kovadline ťažkými kladivami kul na potrebný tvar. Kováč vyrábal poľnohospodárske náradie, kovania na drevené náradia a podkúval kone a hovädzí dobytok. Na podkúvanie koní a dobytka slúžil krytý priestor pred vchodom do vyhne. Posledným kováčom v tejto vyhni bol Marcel Sekerák.
16. Mlyn zo Sulína
Mlyn pozostáva z mlynice a obytnej časti pre rodinu mlynára. Mlynica je drevená stavba so suterénom a dvoma podlažiami. V suteréne je miestnené prevodové a hnacie zariadenie, ktoré zabezpečuje chod celého mlyna. Na prízemí sa nachádza technické zariadenie - valcová stolica a lúpačka na rúpy. Uprostred podlahy je umiestnený násypný kôš na obilie. Z neho sa výťahom v drevených rúrach vyťahovalo obilie hore do koša, odkiaľ padalo na valce. Valcami sa melivo viackrát premieľalo a potom sa v osievacích skriniach v podkroví a na prízemí preosievalo na múku a šrot. Mlyn pracoval po celý rok. V čase žatvy urobili krátku prestávku, ktorá bola nevyhnutná na drobnú údržbu technického zariadenia v mlyne. Mlyn mlel pre okolité obce. Jeho posledným majiteľom bol František Pavliak, ktorý v 30.-tych rokoch 20.storočia urobil jeho prestavbu z pôvodného kamenného mlyna na mlyn valcový.