Stručné dejiny a súčasnosť múzea v Starej Ľubovni

Počiatky a prvé roky činnosti múzea sú neodmysliteľne späté s osobou Andreja Čepiššáka. S myšlienkou na založenie múzea vyšiel hneď potom, ako sa mu podarilo zachrániť pred vyhodením niekoľko cenných olejomalieb zo 17. a 18. storočia a časť archívu mesta Stará Ľubovňa, ktorý sa v lete 1953 rozhodli vtedajší funkcionári vyviezť do zberu. Múzeum oficiálne vzniklo 19. mája 1956. Začiatkom roku 1957 započal so zhromažďovaním materiálu pre budúce múzeum. Na poschodí budovy č. 5 na námestí v Starej Ľubovni vznikol v roku 1958 prvý depozitár múzea. Od 1. februára 1959 bol Andrej Čepiššák ustanovený za riaditeľa múzea na plný úväzok, a tak sa mohol plne venovať svojmu rodiacemu sa dielu. Prvé expozície v renesančnom arkádovom dome č. 12 (tzv. Güntherov dom) na námestí boli verejnosti sprístupnené 1. decembra 1960. Po istom čase prišiel Andrej Čepiššák s návrhom započať s renovačnými prácami na hrade Ľubovňa a po ich dokončení ho využívať na muzeálne účely. V rokoch 1964 – 1965 sa na hrade začalo s opravami najzachovalejšej časti hradu - ranobarokového paláca, tzv. paláca Lubomirských. Dňa 12. júna 1966 boli expozície histórie, remesiel a národopisu sprístupnené verejnosti.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov rozvíja múzeum činnosť hlavne v oblasti národopisu a histórie novodobých dejín. Výsledky práce boli využité pri tvorbe expozície ľudovej architektúry a bývania, ktorá bola verejnosti postupne sprístupňovaná od roku 1985. V expozícii je umiestnených 25 objektov ľudovej architektúry - obytné domy, technické a hospodárske stavby a jej dominantou je vzácna národná kultúrna pamiatka - drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833.
Úspešným pokračovaním obnovných prác na hrade bola obnova veže, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1999 – 2003. V súčasnosti prebieha obnova renesančného paláca. Návštevníci hradu si môžu v súčasnosti prezrieť expozíciu stavebného vývoja hradu, dobového bývania, cechov a remesiel, sakrálneho umenia, vozovňu, expozíciu venovanú posledným majiteľom hradu Ľubovňa - šľachtickej rodine Zamoyských a najnovšiu expozíciu dejín hradu s názvom Sedem storočí hradu Ľubovňa. Počas sezóny sa na hrade uskutočňujú kultúrne podujatia s historickým šermom, podujatia pre deti a mládež a koncerty.

                                                                                                                Monika Pavelčíková

                                                                                                                        riaditeľka

 

HRAD ĽUBOVŇA

Príjimite pozvanie na zoznámenie sa so zaujímavou architektúrou a bohatou históriou starobylého hradu Ľubovňa. 

Nad údolím rieky Poprad sa majestátne vyníma veľká renesančná pevnosť - Ľubovniansky hrad, postavený po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V prvých desaťročiach 14. storočia patril významným uhorským šľachtickým rodom - Omodejovcom a Drugethovcom. V závere 14. storočia hrad navštívila kráľovná Mária i panovník Žigmund Luxemburský. Najvýznamnejšia udalosť v jeho dejinách sa odohrala v roku 1412, keď tu panovníci Uhorska a Poľska, Žigmund Luxemburský a Vladislav II., podpísali dohodu o mieri. Ešte v tom istom roku dal uhorský panovník hrad spolu so 16 spišskými mestami do zálohu poľskému kráľovi. Od roku 1412 do roku 1772 bol centrom správy zálohovaného územia (Spišského starostovstva). K najvýznamnejším starostom patrili príslušníci poľských šľachtických rodov – Kmitovci a Lubomirskovci. Počas obdobia zálohu navštívili hrad poľskí panovníci - Vladislav II. Jagiełło, Ján Albrecht, Ján Kazimír a Ján Sobieski. V rokoch 1655 - 1661 tu boli uschované poľské korunovačné klenoty. V roku 1768 na hrade uväznili slávneho dobrodruha Mórica Beňovského. Po skončení zálohu význam hradu upadol. V 19. storočí ho vlastnili Raiszovci, od roku 1883 Zamoyskovci. Od 60. rokov 20. storočia prebiehajú práce na obnove hradu. V súčasnosti patrí k najzachovalejším a najnavštevovanejším hradom Slovenska. 

NÁRODOPISNÁ EXPOZÍCIA V PRÍRODE
SKANZEN

Prezentuje súbor stavieb ľudovej architektúry ( obytné domy, hospodárske stavby, sezónne poľné obydlia, technické pamiatky), ktoré boli do tohto areálu premiestnené z horného Spiša a Šariša. Dominantou expozície je národná kultúrna pamiatka – gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833, v interiéri s barokovým ikonostasom a vzácnymi voľnými ikonami. Cieľom výstavby expozície bola dokumentácia materiálnej a duchovnej kultúry Slovákov, spišských Nemcov, Rusínov, Goralov, Židov a Rómov, ktorí tu po stáročia vedľa seba žili a boli tvorcami kultúrnych hodnôt tohto regiónu. Jednotlivé objekty ľudovej architektúry s interiérmi predstavujú spôsob života, bývania, slávenia významných výročných a rodinných sviatkov. Hospodárske a technické objekty sú inštalované originálnymi exponátmi. Všetky objekty a exponáty s ktorými sa návštevník v expozíciách oboznámi, sú svedectvom o živote našich vyspelých predkoch. Expozícia, svojou polohou pod stredovekým hradom Ľubovňa, je jedinečná na Slovensku. Verejnosti bola sprístupnená v roku 1985.