Správy

VI. ročník Medzinárodného bridžového turnaja grófa Jána Zamoyského

 

Ľubovnianske múzeum – hrad (kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja) v spolupráci s Towarzystwom Krzewienia Kultury Fizycznej Poprad Muszyna zorganizovali dňa 7.12.2013 VI. ročník Medzinárodného bridžového turnaja grófa Jána Zamoyského. Turnaja sa zúčastnilo 8 párov, milovníkov tejto kartovej hry, z Poľska a Slovenska. Po zaujímavom a napätom turnaji sme sa dozvedeli od hlavného rozhodcu p. Adama Waśka mená víťazov. Víťazmi 6. ročníka sa stali hráči zo Slovenska. Hlavnou cenou boli exkluzívne slnečné okuliare. Turnaj sa uskutočnil v hoteli KOMEKO.

Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho v hradnej kaplnke sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa.

Názov podporeného projektu: Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa (reštaurovanie bočného Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa)

Číslo žiadosti: MK – 6866/2013/2.2

Program 2. podprogram 2.2. Múzea a galérie

Cieľ projektu:

Kaplnka sv. Michala archanjela na hrade Ľubovňa prešla v rokoch 2004-2006 obnovou fasády a výmenou strešnej krytiny. Zámerom predkladanej žiadosti bolo reštaurovanie umelecký hodnotného bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky. Predmetný oltár je v havarijnom stave. Jeho reštaurovaním chce múzeum zachrániť architektonicko – umelecký skvost kaplnky. Cieľom samotného projektu je nielen záchrana bočného oltára, ale aj jeho prezentácia návštevníkom hradu (ročne 120 000 platiacich). Cieľom projektu bol reštaurátorský výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov. Zámerom je jeho obnova – reštaurovanie a následná prezentácia laickej i odbornej verejnosti. Účelom a prínosom projektu je záchrana bočného oltára Panny Márie z hradnej kaplnky sv. Michala.

Prínosom je aj prezentácia zreštaurovaného oltára laickej a odbornej verejnosti.

Realizácia projektu:

V rámci realizácie projektu podporeného MK SR v roku 2013 bol realizovaný odborný reštaurátorsky výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov.

HRAD ĽUBOVŇA V POSUNKOVEJ REČI

Ľubovnianske múzeum – hrad (kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja) sprístupnilo dňa 11. novembra 2013 hrad Ľubovňa nepočujúcim. Podporovateľmi tejto myšlienky sú Ministerstvo kultúry SR a Spojená internátna škola Pavla Sabadoša v Prešove.

Sprístupnenie hradu nepočujúcim spočíva vo využívaní moderných technológií umožňujúcich uloženie videozáznamu obsahujúceho prerozprávaný sprievodný text do posunkovej reči. Virtuálny záznam si návštevníci môžu stiahnuť pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, ktorá umožňuje čítanie QR kódov. Výroba virtuálnych sprievodných textov bola finančne podporená za pomoci dotačného systému 2013 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Pre návštevníkov bez potrebného technického zabezpečenia je pripravených 5 tabletov na zapožičanie, prednastavených na jednoduché používanie.

Priestor na realizáciu dostali študenti Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich, ktorí sa zhostili úlohy tlmočníkov. Pod vedením pedagógov tlmočili do posunkovej reči odborné texty a vytvárali novotvary v posunkovej reči.

Prvú oficiálnu prehliadku hradu Ľubovňa absolvovalo 45 detí zo Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich.

Rekonštrukcia barokového kaštieľa z 18. storočia


Prešovský samosprávny kraj, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni a Agentúra regionálneho rozvaja PSK začali náročnú rekonštrukciu barokového podhradia hradu Ľubovňa.

Prvým objektom, ktorý sa bude rekonštruovať je barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý ešte obývali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa – Raiszovci a Zámojskí.

Rekonštrukcia sa realizuje vďaka finančnej podpore z európskych fondov (schválenej v rámci Regionálneho operačného programu – opatrenia 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov) a PSK. Súčasťou rekonštrukcie bude kompletné odvlhčenie objektu, prestavba podkrovia na administratívne účely, rekonštrukcia fasády, vybudovanie nových inžinierskych sietí, ale hlavne príprava vhodných priestorov pre takmer 20 000 ks zbierkových predmetov historickej hodnoty.

Po ukončení rekonštrukcie by mal objekt slúžiť ako administratívna a depozitárna budova Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Súčasťou bude aj tzv. otvorený depozit, ktorý bude sprístupnený verejnosti v čase letnej turistickej sezóny. Návštevníci si tak budú môcť pozrieť ako sa zbierky – predmety historickej hodnoty uchovávajú a aký režim má ich správa (konkrétne pôjde o depozitár historických kníh/tlačovín a depozitár historických kachlíc).

Rekonštrukcia by sa mala realizovať od novembra 2013 – apríla 2014. Celková čiastka investícií predstavuje výšku 770 000,- eur.

Stručná história Barokového podhradia hradu Ľubovňa:

Pod hradom Ľubovňa sa rozvíjal čulý hospodársky život už od stredoveku. S určitosťou sa tak dialo od polovice 18. storočia, ale je viac ako pravdepodobné, že tomu tak bolo aj v skoršom období. O rozsiahlu prestavbu a dostavbu barokového podhradia hradu Ľubovňa sa zaslúžila poľská kráľovná Mária Jozefína, ktorá získala hrad a ostatné majetky darom od svojho manžela, poľského kráľa, Augusta III. Sasa. Veľmi významným prameňom sú nákresy talianskeho architekta Francesa Placidiho.

Pre podhradie sú dôležitým prameňom popisy z roku 1752, ktoré opisujú hospodársky život pod hradom. Súčasťou podhradia bol i aj najstarší kamenný liehovar na území Strednej Európy a tiež pivovar, ktorý sa po ukončení činnosti na hrade Ľubovňa presťahoval do podhradia. Na majeroch na území Ľubovnianskeho hradného panstva sa pestovalo žito, pšenica, ovos, hrach … Choval sa tu i dobytok. Poľnohospodárske plodiny sa prerozdeľovali medzi ostatných výrobcov, napr. časť jačmeňa sa dávala pivovarníkom. Výnosy sa samozrejme aj predávali, alebo dávali do chudobinca. Tento popis jasne ukazuje, že podhradie bolo orientované na poľnohospodárstvo.

Podrobný plán podhradia bol vypracovaný v roku 1773 počas mapovania majora Botscheka. Nákresy vyhotovil kreslič Franz von Paulleti. Podhradie je dokonca presnejšie zakreslené ako hrad. Budovy pod hradom, kaštieľ a hospodárske stavby, sú zakreslené profilovane. Väčšina budov bola z kameňa. Ako už bolo vyššie uvedené, okrem hospodárskych stavieb, bol tu aj kaštieľ. Jeho vznik možno datovať medzi roky 1747 – 1773. Práve z roku 1773 pochádza jeho podrobný popis. Okrem hospodárskeho života sa v podhradí koncentrovala správa a od polovice 18. storočia tu sídlila aj administratíva spišského starostovstva. V kaštieli bolo sídlo vicestarostu a pokladníka starostovstva. V spomínanom popise sú jednotlivé budovy očíslované i s legendou, v ktorej budove sa čo nachádzalo. Po odchode posledných súkromných majiteľov Zamojských z hradného panstva sa aj barokové podhradie dostáva do havarijného stavu. Dlhé roky tam pôsobí učilište a neskôr aj riaditeľstvo a depozitáre Ľubovnianskeho múzea – hradu.

OZNAM – Národná bločková lotéria

V priebehu mesiaca september 2013 bola v Slovenskej republike spustená Národná bločková lotéria (ďalej NBL). NBL je lotériová hra podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je definovaná ako „štátna lotéria – lotéria pokladničných dokladov“.

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni (ďalej ĽM) je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a nevykonáva podnikateľskú činnosť. Nevzniká mu povinnosť evidovať tržby v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej ERP), ktoré by spĺňali požiadavky kladené zákonom č. 289/2008 Z. z. (vymedzené v § 4 zákona o ERP) o používaní elektronickej registračnej pokladnice v platnom znení , najmä DKP (daňový kód elektronickej registračnej pokladnice), dátum vyhotovenia pokladničného dokladu, čas vyhotovenia pokladničného dokladu, celkovú sumu platenej ceny na pokladničnom doklade a ochranný znak.

Na naše oči sa kladú vysoké nároky, keďže požiadavky na ne sa menia podľa jednotlivých situácií: práca s počítačom, outdoorové športové aktivity, slnečné svetlo, videnie v tme. Na čo si potrebujete dávať pozor? A čo robiť v prípade zranenia? Starajte sa o svoje oči – sú nenahraditeľné!  Keď si vyberiete správny rám na okuliare, máte predpísané správne dioptrické okuliare sú vám dokonale prispôsobené, len ťažko zbadáte, že ich nosíte. Ukážeme vám, ako sa správne starať o vaše okuliare. Zdravá výživa bohatá na vitamíny je rovnako dôležitá pre váš dobrý zrak. Táto časť vám poskytne informácie dôležité pre zdravie vašich očí a ponúkne vám niekoľko cenných rád, ako sa starať o vaše okuliare.

Registračné pokladnice ĽM sú certifikované a vybavené fiškálnou pamäťou, nie sú označené plombou a nebol im pridelený daňový kód pokladnice. Bločky z týchto pokladníc nie je možné zaregistrovať do lotérie.

Ďakujeme za pochopenie.

7 divov Ľubovnianskeho múzea

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni sa dňa 14. mája 2011 zapojilo k medzinárodnému podujatiu s názvom „Noc v múzeu“. V tomto roku svojím návštevníkom prezentovalo 7 zaujímavosti – 7 divov Ľubovnianskeho múzea.

Drevené teleso

Prehliadka sa začala v skanzene, kde bola návštevníkom predstavená l. zaujímavosť – drevené teleso zavesené v centre lode dreveného gréckokatolíckeho kostolíka sv. Michala Archanjela. Je unikátnym prvkom zariadenia svätyne. Dlhé roky bolo prezentované ako magické teleso. Podľa legendy, bol tento predmet vyhotovený podľa predstavy zo sna v časoch cholery ( l. tretina 17. st.), keď obyvatelia obce vo veľkom počte vymierali. Štúdiom sme zistili, že toto teleso bolo urobené v súlade s kresťanskou ikonografickou tradíciou. Je symbolickým priestorovým vyobrazením Božieho trónu – Ridvan Jahve známym z biblických opisov a maliarskych realizácií. Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu známymi z Biblie – z vízie proroka Ezechiela (Ez1; Ez10) a Apokalypsy (Zjavenia sv. Jána Ap 4,2-10; Ap7,11).

Mlyn zo Sulína

Spomedzi objektov ľudovej architektúry, ktoré boli premiestnené z územia okresu Stará Ľubovňa do skanzenu, má mimoriadny význam technická pamiatka – mlyn s valcovou stolicou zo začiatku 20. storočia, premiestnený z obce Malý Sulín od mlynára Františka Pavliaka. Až do polovice 20. storočia sa tieto technické pamiatky vyskytovali v okolitých obciach vo veľkom počte. V súčasnosti je to jedinečná stavba zachovaná vďaka jeho premiestneniu do skanzenu. Návštevníci počas podujatia boli oboznámení s históriou tejto pamiatky, s funkčnosťou celého zariadenia a životom rodiny mlynára.

Obraz „Spravodlivý súd“

Patrí k najstarším zbierkam Ľubovnianskeho múzea. Do múzea sa dostal spolu s ďalšími dvoma obrazmi preradením z Krajského múzea v Prešove. Obraz bol pôvodne uložený na mestskom magistráte mesta Stará Ľubovňa. Je datovaný rokom 1688 a spája sa s ním legenda o požiari v meste. V období Tökölyho povstania sa k nemu pridali viacerí poprední predstavitelia miest. Medzi inými aj starý richtár mesta Stará Ľubovňa Demek. Po porážke povstania však boli títo richtári odstránení, a tak sa na richtársky stolec v meste dostal syn starého richtára Demek mladší. Starému Demekovi sa nepáčilo, že ho takto zbavili postavenia a preto podpaľoval mesto. Keď mladý richtár zistil, že otec sám necháva podpáliť mesto zavolal si ho na súd, ktorý je zobrazený na obraze a opýtal sa ho, čo urobiť s človekom, ktorý podpaľuje mesto. Starý Demek bol známy svojou krutosťou, a preto povedal: „Takého človeka treba stiahnuť z kože a upáliť.“ A to urobil syn so svojím otcom. Koža otca ja na obraze namaľovaná nad synovou hlavou. Je na nej latinský nápis, ktorý mal všetkých richtárov upozorniť na spravodlivosť ich rozhodovania. V dolnej časti je rovnaký nápis v poľskom jazyku. Nápis hovorí: “Nech Ti je zapálená pochodeň, otcovský stolec so stiahnutou kožou, ďalej od uší prosby, od rúk dary, tak tvoje súdy neprestúpia spravodlivosť”.

Západný ušnicový bastión

Ide o najcennejšiu architektúru dolného hradu. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska. Vybudovali ho po roku 1544 pod vedením architekta talianskeho pôvodu Antona Italica. Radí sa tým vôbec k najstarším bastiónom vybudovaným na území dnešného Slovenska. Horúčkovité budovanie moderných opevnení začalo po dobytí Budína a Ostrihomu Turkami. Do tohto obdobia spadá aj výstavba bastiónu na hrade Ľubovňa.
Talianski architekti boli v tomto čase najväčšími odborníkmi na stavbu obranných zariadení v Európe. Bastión sa odborne nazýva – ušnicový bastión. Má pôdorys srdca. V jeho hornej časti mohlo byť umiestnených 8 diel, v dolnej časti, v podzemných chodbách – kazematoch ďalších osem. Dolnú časť odvetrávali prieduchy, šachty, ktoré je možné vidieť po obvode bastiónu. Na celom hrade sa v 16. storočí nachádzalo 32 strieľní, z toho polovica v tomto bastióne. Tvoril pilier obrany hradu z najprístupnejšej strany. Je zaujímavé, že väčšina diel umiestnená v tomto bastióne mala svoje pomenovanie. Takže sa tu spomínajú v 17. storočí delá ako: drak, kocúr, „duda“ (píšťala ?), sokol…

Liehovar pod hradom Ľubovňa

Najstaršia zachovaná kamenná pálenica v Ľubovni sa radí k jedinečným stavbám svojho druhu na území Slovenska! Kamenný liehovar z polovice 18. storočia patril hradnému panstvu. V tom čase prešlo podhradie Ľubovnianskeho hradu veľkou barokovou prestavbou. Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Na starú tradíciu liehovarníctva neskôr nadviazala staroľubovnianska rodina Morgenbesserovcov. Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti, viedol do neho vodovod, a jeho súčasťou boli dve studne, i miestnosť na umývanie plodín. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska!

Poľské korunovačné klenoty

Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné šperky: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko. Korunovačné šperky vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov „koruna Boleslava Chrabrého“.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo ukrytie poľských korunovačných šperkov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 – 1772). Korunovačné šperky a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655. Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.

 The Workers

Skupina The Workers vznikla v marci 2011. Jej členmi sú pracovníci Ľubovnianskeho múzea. Skupina má dve zložky: rockovú a country-folkovú. Repertoár skupiny tvoria najznámejšie skladby spomínaných hudobných smerov. V roku 2012 sa skupina The Workers predstaví vlastnou tvorbou.

Nový historický objav

Najstarší zachovaný liehovar na Slovensku je v Starej Ľubovni

Historici objavili jeden z najpodrobnejších dokumentov o liehovarníctve na Slovensku

Zaujímavý objav sa podaril historikovi Miroslavovi Števíkovi z Ľubovnianskeho múzea. Z archívnych dokumentov, ktoré podrobne preskúmal vyplýva, že v Starej Ľubovni stojí najstarší zachovaný liehovar na Slovensku, postavený už v polovici 18. storočia. Ako kultúrne pamiatky sú na Slovensku evidované liehovary v Holíči a v Spišských Vlachoch, ktoré však vznikli až koncom 19., resp. na počiatku 20. storočia. Kamenný liehovar v Ľubovni je tak napríklad o viac než 100 rokov starší ako najstarší registrovaný liehovar v USA, kde sa vyrába svetoznáma whisky Jack Daniels (až v r. 1886).

Vzácny plán a ďalšie dokumenty, ktoré historik preložil, podrobne popisujú nielen časové súvislosti vzniku liehovaru, ale aj to, kde, a z akých surovín sa v Ľubovni pred cca 250 rokmi pálil alkohol. Už podľa záznamu z r. 1747 bola časť žita, pestovaného pod hradom, odovzdaná miestnym „gorzelnikom“ na pálenie „gorzalky“ (všeobecný názov pre lieh z pšenice a iných obilnín, z ktorého sa vyrába napr. vodka). Z toho vyplýva, že pravá „gořalka“ sa v Starej Ľubovni pálila už v prvej polovici 18. storočia, čo je skôr ako sa pôvodne predpokladalo.

Objav, ktorý mení dejiny liehovarníctva na Slovensku.

Najstaršia zachovaná kamenná pálenica v Ľubovni sa radí k jedinečným stavbám svojho druhu na území Slovenska! Kamenný liehovar z polovice 18. storočia patril hradnému panstvu. V tom čase prešlo podhradie Ľubovnianskeho hradu veľkou barokovou prestavbou. Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Na starú tradíciu liehovarníctva neskôr nadviazala staroľubovnianska rodina Morgenbesserovcov.Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti, viedol do neho vodovod, a jeho súčasťou boli dve studne, i miestnosť na umývanie plodín. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska!

Dejiny Starej Ľubovne sú úzko prepojené s Poľskom. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal do poľského zálohu 16 spišských miest a Ľubovniansky hrad sa stal na neuveriteľných 360 rokov administratívnym centrom založeného územia (od r. 1412 do r. 1772). Do záveru spomínaného obdobia podľa historika Miroslava Števíka spadá aj vznik najstaršieho známeho ľubovnianskeho liehovaru. Je preto veľmi pravdepodobné, že prví staroľubovnianski liehovarníci čerpali informácie o výrobe kvalitného liehu práve z Poľska, kde sa história jeho výroby stala otázkou národnej prestíže. Naši severní susedia už niekoľko rokov vedú s Ruskom historický i mediálny spor o pôvod vodky.

Zatiaľ čo Poliaci tvrdia, že vodka sa v ich krajine vyrábala už od konca 13. storočia, Rusi naopak posúvajú vznik „obilnej liehoviny“ podľa niektorých zdrojov na prelom 12. a 13. storočia. Doložené písomnosti zatiaľ datujú vznik prvého liehovaru v Rusku najskôr medzi roky 1448 a 1478. Pôvod vodky sa tak stáva predmetom vášnivých historických diskusií a zdĺhavého dokazovania, zatiaľ s nejasným víťazom.

Najjednoduchší a najefektívnejší spôsob čistenia vašich okuliarov je pod tečúcou vodou s pridaním pár kvapiek prostriedku na umývanie riadu. Potom by ste ich mali vysušiť mäkkou bavlnenou handričkou. Váš optik vám rád ponúkne mikrovláknovú utierku, ktorá je vhodná pre čistenie vašich okuliarov, keď ste mimo domu.

Ak na čistenie šošoviek používate špeciálne vlhčené utierky, uistite sa, že sú dostatočne vlhké. Aby ste zabránili zahmlievaniu šošoviek, mali by ste po vyčistení vlhčenou utierkou taktiež utrieť šošovky do sucha čistou handričkou. Odolné nečistoty ako škvrny od oleja na vyprážanie sa dajú najlepšie odstrániť pomocou čistiacich prostriedkov na sklo alebo u vášho optika v ultrazvukovom kúpeli.

Niekoľko dôležitých odporúčaní

  • Nikdy nevystavujte okuliare s plastovými šošovkami s povrchovou úpravou extrémnemu slnečnému svetlu pri vysokých teplotách (napríklad na palubovke auta zaparkovaného na slnku).
  • Najbezpečnejšie miesto pre vaše okuliare, keď ich nenosíte, je tvrdé púzdro. Chráni ich voči poškriabaniu, ohnutiu alebo slnku.
  • Nikdy neukladajte vaše okuliare na tvrdý povrch obrátené šošovkami nadol.
  • Používajte v zime prostriedok proti zahmlievaniu, aby ste zabránili zahmlievaniu šošoviek pri náhlej zmene teploty.

História prechádza do prítomnosti

Prvé správy o hostincoch, v ktorých sa podávali nápoje, siahajú do ďalekého stredoveku. Na území mesta Stará Ľubovňa, popri ceste do Poľska, stála po stáročia „taberna Krempak“, azda najznámejšia krčma na uhorsko-poľskom pohraničí! Existenciu krčmy potvrdzujú písomnosti z roku 1343. V tom istom roku povýšil uhorský kráľ Ľudovít Veľký Starú Ľubovňu na kráľovské mesto a Ľubovňanom, okrem iného, udelil právo na slobodnú krčmu. Tí v nej uplatňovali výčapné právo „pre svoj úžitok“.

Početnejšie záznamy o pivovarníctve či obchode s vínom v Starej Ľubovni sa zachovali už od 16. storočia. Jednoznačné doklady zachované od 18. storočia dokumentujú stáročnú tradíciu liehovarníctva v Starej Ľubovni, ktorá sa z podhradia pričinením rodiny Morgenbesserovcov časom preniesla priamo do mesta. Vo výrobe kvalitnej pálenky, nadväzujúcej na starú tradíciu, meranú tromi stáročiami, sa v meste pod hradom Ľubovňa pokračuje i v súčasnosti.

Veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour 2010

 

V dňoch 21. – 24. januára 2010 sa v Inchebe Expo Bratislava uskutočnil 15. veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour 2010. Veľtrh ITF Slovakiatour sa za 15 rokov svojej existencie stal najvýznamnejším veľtržným podujatím na Slovensku. Prehľadnosť ponuky cestovných kancelárií a služieb v oblasti cestovného ruchu, zahraničných turistických zaujímavostí, krajín a regiónov, ako aj domácich regiónov zaraďuje veľtrh medzi najdôležitejšie veľtrhy svojho druhu v strednej Európe. Popri veľtrhu bude otvorená aj výstava okuliarov a rámov na okuliare.

Na veľtrhu sa v tomto roku predstavilo rekordných 536 vystavovateľov z 32 krajín. Veľtrh navštívilo 65 124 návštevníkov. Partnerskou krajinou veľtrhu ITF SLOVAKIATOUR bolo Chorvátsko a domácim partnerským regiónom bol Trnavský samosprávny kraj. Na slávnostnom otvorení podujatia sa zúčastnil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík a ďalší slovenskí, ale aj zahraniční predstavitelia. Zároveň boli vyhlásené aj osobnosti cestovného ruchu za rok 2008. Veľtrh bol propagovaný v rôznych slovenských celoštátnych a regionálnych médiách, rádiách a novinách.

Na tomto veľtrhu sa pod erbom Starej Ľubovne prezentovalo aj Ľubovnianske múzeum. Mesto Stará Ľubovňa je jedným zo štyroch kráľovských miest a spolu s Bardejovom, Kežmarkom a Levočou sa prezentovali v stánku Prešovského samosprávneho kraja. Stará Ľubovňa k svojej prezentácii pripojila aj partnerské mesto z Poľska – Nowy Sącz.

Usilovali sme sa, aby naša prezentácia na veľtrhu bola úspešná, a aby v roku 2010 naše mesto, hrad, skanzen, stredoveký vojenský tábor a ďalšie pamiatky, stravovacie zariadenia, hotely, kúpele, prírodné krásy, navštívilo veľa spokojných turistov.

Nález stredovekých šperkov na hrade Ľubovňa

Pri rekonštrukčných prácach, ktoré prebiehajú na renesančnom paláci hradu Ľubovňa boli nájdené strieborná šperky (denár) z čias vlády uhorského kráľa Mateja Korvína ( 1485 – 1490). Na strane A (predná strana šperku) denára je polený štít s brvnami a dvojkrížom, na strane R (zadná strana šperku) je dvojkríž a značka. Po obvode je na strane A „MONETA MATHIE“ (minca Mateja) a na strane R „REGIS HUNGARI“ (Uhorské kráľovstvo).

Šperk bol nájdený majstrom murárom Štefanom Kožiakom pri zemných prácach v objekte stredovekej kuchyne renesančného paláca.
Šperky sú ojedinelým nálezom v útrobách hradu Ľubovňa. Za posledné desaťročia neboli v areáli hradu nájdené žiadne šperky ani iné klenoty. Zaujímavosťou je , že uhorský šperk je z čias kedy Ľubovnianske panstvo bolo súčasťou tzv.„ Spišského zálohu (1412 – 1772)“ s centrom správy na hrade Ľubovňa.
V Starej Ľubovni dňa 26.8.2009

Raiszovci opäť na hrade!

Portréty hradného pána s manželkou po 150 rokoch opäť vystavené na hrade Ľubovňa!

Ľubovnianskym múzejníkom sa minulý týždeň v oblasti získavania exponátov podaril husársky kúsok . Na zahraničnej služobnej ceste v meste Baja (Maďarsko) sa riaditeľka múzea Mgr. Monika Pavelčíková a správca hradu Dr. Dalibor Mikulík stretli s potomkom šľachtického rodu hradu Ľubovňa po meči Georgesom Lublovárym (Ľubovniansko-hradským). Georges Lublováry je potomok Juraja Félixa Raisza, ktorý vlastnil hrad Ľubovňa v rokoch 1819 – 1880. Múzejníci sa z cesty nevrátili naprázdno. Georges Lublováry (t.č. žijúci v Luxembursku) daroval hradu Ľubovňa originálne slnečné okuliare pánov Juraja Félixa Raisza a jeho manželky Apolónie Teoke. Je veľmi dôležité spomenúť, že podoby týchto hradných pánov do roku 2008 neboli vôbec známe. Obrazy budú ihneď po reštaurátorských prácach vystavené v expozícii na hrade Ľubovňa. Manželský pár Raizsovcov je pochovaný ako jediný z hradných pánov priamo na hrade Ľubovňa, pred kaplnkou sv. Michala. Veľmi zaujímavá bola reakcia darcu Georgesa Lublováryho, ktorý po prevoze portrétov na hrad napísal kastelánovi hradu : „Som rád, že Félix a Apolónia sú opäť doma. Prajem im dobrú noc na hrade Ľubovňa. Je to prekrásny pocit vrátiť ich tam, kde prežili svoj život“.