Archív mesiaca: apríl 2015

História kabeliek

kabelky, kabelky, značkové kabelky

Moderné kabelky tvoria neoddeliteľnú súčasť sveta módy. Praktická pomôcka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna žena, je nielen ochrancom ženských tajomstiev, ale tiež dôležitým symbolom jej postavenia a štýlu. Nebolo to tak ale vždy.

Vznik kabeliek

Zatiaľ čo termín kabelky sa prvýkrát objavuje až na začiatku 20. storočia, prvé zobrazenie vačkov a príručnej batožiny podobných kabelkám pochádza už od starých Egypťanov. Ich hieroglyfy popisujú vačky zo surovej kože alebo látky, ktoré sa nosili v ruke alebo pripevnené k pásu a prenášali sa v nich cennosti a mince. A jedna perlička – tieto vačky nosili výhradne muži.

14. a 15. storočia – Stredovek – rovnosť mužov a žien

V štrnástom a pätnástom storočí ešte ľudia nepoznali vrecká, a tak si muži a ženy pripevňovali sťahovacie mešteky k bokom na opasok, z ktorého viseli na dlhej šnúre, alebo ich nosili prehodené cez plece. To sa líšilo v závislosti na tom, čo bolo práve v móde a na životnom štýle a stavu majiteľa či majiteľky. Ľudia v tejto dobe tiež začali svoje mešteky a vačky zdobiť šperkami a výšivkami a k slovu sa dostali aj drahé materiály, ako napríklad hodváb. Majiteľka takého predmetu tým dávala najavo svoje bohatstvo.

Nie je asi potrebné dodávať, že tieto krehké predchodkyne kabeliek neboli príliš praktické. A navyše – ak si niekto mohol dovoliť tak drahú záležitosť, mohol si dovoliť sluhov, ktorí mu jeho veci nosili. Portréty najbohatších a najvplyvnejších ľudí tej doby často zobrazujú predmet, ktorý by sa dal nazvať módnou kabelkou.

16. a 17. storočia – Skryté kabelky Alžbetínskej ery

Ženské šaty tejto doby narástli do neuveriteľných rozmerov a ženy začali nosiť kabelky pod sukňami. Kabelka doslova zmizla na niekoľko desiatok rokov z očí a v oblasti vzhľadu tak nedochádzalo prakticky k žiadnym výraznejším zmenám. Výšivky, drahokamy a hodváb síce nezmizli úplne, ale často boli nahradené praktickejšími materiálmi, ako je koža. Muži sa dočkali vreciek na nohaviciach, a tak sa kabelky stali výlučne ženskou záležitosťou.

A rovnako ako dnes, aj v tej dobe bol obsah kabelky ženiným výsostným, takmer mysterióznom tajomstvom, ktoré bolo navyše bezpečne uschované pod jej sukňou.

18. a 19. storočia – Späť na svetlo

Naberané sukne s obručami pomaly vychádzali z módy a priliehavé oblečenie neumožnilo skrývať kabelky pod šatami. Žiadna žena už si nechcela kaziť útle tvary svojej postavy objemnými vačkmi pod oblečením a svetlo sveta tak uzreli prvé kabelky, ako ich chápeme dnes – držali sa v ruke a boli nielen praktickým pomocníkom, ale aj módnym doplnkom k oblečeniu. Ženy si kupovali rôzne kabelky pre rôzne príležitosti a nosili v nich parfumy, hodinky, vejáre, vonnú soli alebo navštívenky.

V 19. storočí navyše došlo k rozmachu železnice a cestujúci začali čoraz viac vyžadovať batožinu, ktorá nebola určená pre cestovanie na koňoch a v kočoch. Význam kabelky ako praktického módneho doplnku žien tak začínal naberať na sile.

1. polovica 20. storočia – Netradičné materiály a tvary

Veľká rozmanitosť tvarov, farieb a použitých materiálov umožnili v dvadsiatych rokoch minulého storočia doslova masové rozšírenie tohto doplnku medzi ženy všetkých vrstiev. Vo vzhľade kabeliek sa silne odrazilo objavenie hrobky faraóna Tutanchamona – u módnych kabeliek sa dostali k slovu vzory vychádzajúce zo starovekého Egypta.

V čase druhej svetovej vojny bola všetky odvetvia ľudskej činnosti ovplyvnená nedostatkom kovu a kože. Výrobcovia kabeliek tak začali využívať plastov a dreva. Bol to začiatok mnohých rokov skúmanie nekonvenčných materiálov a tvarov.

1950 – 2000 – Významní návrhári, technologický pokrok a nové materiály

V päťdesiatych rokoch si niektorí návrhári vydobyli reputáciu vytvorením odvážnych, krásnych a elegantných kabeliek. Vznikli významné návrhárske domy ako Chanel, Louis Vuitton alebo Hermes, ktorých kabelky sa stali vzorom pre mnoho ďalších generácií módnych návrhárov.

Začiatkom šesťdesiatych rokov nastal v záujme o kabelky značný útlm. Nová kultúra ich odmietla ako príliš formálne a nehodiace sa pre nový štýl života. Návrhári boli ale vždy prispôsobiví a svetlo sveta tak uzreli kabelky s “funky” vzormi s jasnými farbami. Druhá polovica dvadsiateho storočia tiež priniesla ohromný skok v technológiách a zavádzaní nových materiálov a textílií, z ktorých sú kabelky vyrábané, dopomohli k tomu, aby sa kabelky stali neoddeliteľnou súčasťou výbavy každej modernej ženy. Do popredia sa dostalo napríklad nepremokavé plátno, syntetické materiály kozmického veku alebo nepravá kože. Vylepšené výrobné procesy tiež znamenali zníženie cien kabeliek a vy si tak dnes môžete zaobstarať kabelky za prijateľné ceny.

Moderná kabelka

Kruh vývoja kabeliek sa uzavrel na začiatku nového tisícročia, keď sa o slovo prihlásili opäť kabelky pre mužov – tak, ako tomu bolo v dobách prvého doloženého výskytu tejto batožiny v starom Egypte. Čo vzniklo ako praktická pomôcka pre mužov a ženy pre prenášanie potravy, nástrojov a peňazí sa postupom času vyvinulo v záležitosť, ktorá môže zásadným spôsobom vylepšiť, alebo úplne zničiť štýl človeka.

Budúcnosť kabeliek

Čo môžeme očakávať v budúcnosti? Pravdepodobne dôjde k využívaniu stále modernejších materiálov a rovnako ako v ďalších odvetviach módy budú návrhári čerpať z histórie. Iste dôjde k ďalšiemu nárastu množstva tvarov a vzorov kabeliek, aby si ženy, a pravdepodobne aj muži, mali z čoho vyberať. Kabelka v každom prípade zostane veľmi užitočným pomocníkom pre každú príležitosť.

História šperku

Šperky, náhrdelníky, retiazky, strieborné šperky

Šperky používajú ľudia od nepamäti. Zdobenie sa šperkami má dlhšiu históriu, než samotné obliekanie. Prehistorickí ľudia na výrobu šperkov používali všetko, čo im okolité prostredie – teda príroda, ponúkala. Šperk mal mnoho podôb a záležalo len na fantázii tvorcov, ako šperky vyzerali. Zdobenie však nebolo doménou iba žien, v dávnych dobách sa šperkami zdobili aj muži. Pravdou bude, že kvetinový šperk skôr bol vyhradený predovšetkým ženám.

Ozdobou a teda aj šperkom, mohla byť v prípade muža tiež jazva na tele po boji, piercing, alebo tetovanie. Aboriginci z Austrálie majú svoje tetovanie ako symbol príslušnosti k etniku. Dnešní ľudia majú tetovanie predovšetkým pre efekt. Stále ale ide svojím spôsobom o šperk.

Body-painting, alebo ak maľba po tele, je dnes módne záležitosť. V prehistórii to bola jedna z mála možností, ako pomocou hliniek vyjadriť svoje emócie a celkovo sa skrášliť. Šperky z peria, z plodov, z kosti, drevené – to všetko pretrvalo do dnešných dní. Šperky z prírodných materiálov boli postupne dopĺňané bronzovými. Šperky z drahých kovov, teda šperky zlaté, či šperky strieborné, sa v našich zemepisných šírkach začali vyrábať až v stredoveku.

Jedným z dôvodov boli aj veľké náleziská drahých kovov. Zlato v Jílovom pri Prahe a Striebro v Kutnej Hore. Predovšetkým doba Karola IV (České korunovačné klenoty, Koruna, Jablko, Žezlo, Svatováclavský meč a korunovačný kríž – vôbec najdôležitejšie klenoty českého štátu) a tiež doba Rudolfínska, priala šperkárstvu a tým aj rozvoju cechu zlatníckeho.

Hneď od začiatku sa šperky osadzovali kameňmi. Najprv neupravenými drahokamamy a polodrahokamamy, ktorým bola prisudzovaná nadprirodzená moc, poväčšine liečebná. S nástupom nových technológií tiež brúsenými kameňmi.

Po vynáleze diamantového výbrusu roku 1919 (Marcel Tolkowski) sa lesk diamantu natoľko zdokonalil, že sa šperky (náušnice, čelenky a náhrdelníky, tak aj závesy a prstene), začali hojne osadzovať aj briliantami. (Briliant vznikne brúsením diamantu). 20. storočie prinieslo šperky z ušľachtilých materiálov. Šperky z tombaku, z alpaky, z chirurgických ocelí, z dentálnych drôtov či smaltované šperky. Najznámejšie typicky slovenské šperky sú šperky z granátu.

Poslanie šperku

Šperky vedľa výlučne zdobného poslania, boli často symbolom určitého spoločenského postavenia, moci a bohatstva. Jedno zo základných rozdelení šperkov je nosenie na tele a na oblečení. Šperk tak sformoval štýl obliekania a tiež sa niekedy priamo stával súčasťou odevu. Boli to rôzne slávnostné reťaze, retiazky a ovesy.

Vedľa šperkov nosených na tele, ako napríklad korále z perál či z kameňov, retiazky, náhrdelníky, závesy, medailóniky, náramky, pásy, korunky, čelenky a diadéme existujú aj šperky vyslovene úžitkové. Napríklad ihlice, spony do vlasov a hrebene.

Šperky mávali a v mnohých ohľadoch aj sú stále nositeľom najrôznejšieho poslania. Amulety, talizmany, kamene:, či a náboženskou symbolikou v podobe krížikov a rôznych hviezd. Samotnou kategóriou šperkov sú prstene. Prsteň bol vždy hojne nosený mužmi. Rodové prstene, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú typickým príkladom.

Najmä muži používali pečatný prsteň s otáčacím kameňom, na ktorého hornej strane býva kameň, kdežto na spodnej strane intaglie na účely pečatenia. Pečatný prsteň bol symbolom mužskosti a vedúcej úlohy v rode alebo spoločenstve.

Šperk ako spoločenská záležitosť

V dnešnej dobe nosenie šperkov stále ostáva spoločenskou záležitosťou. Jeho paleta je ale pestrejšia. Briliantový náhrdelník, náušnice, brošne, prstene či čelenky budú vždy známkou príslušnosti k vyšším vrstvám. Žlté zlato, reťaze a mohutné barokové prstene nosia v dnešnej dobe predovšetkým ľudia, patriaci do svetskej spoločnosti.

Všeobecne sú dnes v obľube predovšetkým šperky z bieleho zlata a šperky z chirurgickej ocele. Hojne je tiež rozšírená kvalitná bižutéria. Avantgardná spoločnosť naopak vyhľadáva umelecký šperk čí ateliérový šperk. Skrátka šperk s nezameniteľným rukopisom autora. Šperk sa v mnohých prípadoch stal zberateľskou vášňou vyhranených osobností. Posledné storočie zostáva šperkársky sortiment vcelku rovnaký. V obľube sú predovšetkým náušnice, brošne, náhrdelníky, prívesky, korále rôznych dĺžok, prstene a náramky. Z výslnie záujmu sa stiahli – zrejme len dočasne, ihlice do vlasov, retiazky na hodinky, filigrány a kamene.

Šperk nie je len súčasťou kultúrnej histórie a módy, ale aj sociálnych pomerov. Potreba spoločenských stykov na všetkých úrovniach, viedla k zvýšenej spotrebe šperkov. Vznikol tak špecifický odbor – bižutéria. Táto sa pokúsila naplniť spoločenskú objednávku po kvalitnom, ale pritom lacnom šperku. Išlo predovšetkým o to nahradiť drahé a často aj nedostupné materiály lacnejšími náhradami. Napríklad zlato tombakom, striebro alpakou, karibskú či tahitskú perlu perlou umelou. Brilianty boli nahradzované moissanitu či zirkónom alebo priamo sklenenou výplňou (šatonov), v ktorých predovšetkým vynikajú Swarovski či Preciosa.

Bižutéria býva niekedy nespravodlivo podceňovaná. Pritom ide o odvetvie, v ktorom máme dlhoročnú tradíciu a vo svete je slovenská bižutéria považovaná za punc kvality!