Archív mesiaca: november 2013

Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho v hradnej kaplnke sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa.

Názov podporeného projektu: Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa (reštaurovanie bočného Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa)

Číslo žiadosti: MK – 6866/2013/2.2

Program 2. podprogram 2.2. Múzea a galérie

Cieľ projektu:

Kaplnka sv. Michala archanjela na hrade Ľubovňa prešla v rokoch 2004-2006 obnovou fasády a výmenou strešnej krytiny. Zámerom predkladanej žiadosti bolo reštaurovanie umelecký hodnotného bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky. Predmetný oltár je v havarijnom stave. Jeho reštaurovaním chce múzeum zachrániť architektonicko – umelecký skvost kaplnky. Cieľom samotného projektu je nielen záchrana bočného oltára, ale aj jeho prezentácia návštevníkom hradu (ročne 120 000 platiacich). Cieľom projektu bol reštaurátorský výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov. Zámerom je jeho obnova – reštaurovanie a následná prezentácia laickej i odbornej verejnosti. Účelom a prínosom projektu je záchrana bočného oltára Panny Márie z hradnej kaplnky sv. Michala.

Prínosom je aj prezentácia zreštaurovaného oltára laickej a odbornej verejnosti.

Realizácia projektu:

V rámci realizácie projektu podporeného MK SR v roku 2013 bol realizovaný odborný reštaurátorsky výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov.

HRAD ĽUBOVŇA V POSUNKOVEJ REČI

Ľubovnianske múzeum – hrad (kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja) sprístupnilo dňa 11. novembra 2013 hrad Ľubovňa nepočujúcim. Podporovateľmi tejto myšlienky sú Ministerstvo kultúry SR a Spojená internátna škola Pavla Sabadoša v Prešove.

Sprístupnenie hradu nepočujúcim spočíva vo využívaní moderných technológií umožňujúcich uloženie videozáznamu obsahujúceho prerozprávaný sprievodný text do posunkovej reči. Virtuálny záznam si návštevníci môžu stiahnuť pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, ktorá umožňuje čítanie QR kódov. Výroba virtuálnych sprievodných textov bola finančne podporená za pomoci dotačného systému 2013 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Pre návštevníkov bez potrebného technického zabezpečenia je pripravených 5 tabletov na zapožičanie, prednastavených na jednoduché používanie.

Priestor na realizáciu dostali študenti Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich, ktorí sa zhostili úlohy tlmočníkov. Pod vedením pedagógov tlmočili do posunkovej reči odborné texty a vytvárali novotvary v posunkovej reči.

Prvú oficiálnu prehliadku hradu Ľubovňa absolvovalo 45 detí zo Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich.

Rekonštrukcia barokového kaštieľa z 18. storočia


Prešovský samosprávny kraj, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni a Agentúra regionálneho rozvaja PSK začali náročnú rekonštrukciu barokového podhradia hradu Ľubovňa.

Prvým objektom, ktorý sa bude rekonštruovať je barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý ešte obývali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa – Raiszovci a Zámojskí.

Rekonštrukcia sa realizuje vďaka finančnej podpore z európskych fondov (schválenej v rámci Regionálneho operačného programu – opatrenia 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov) a PSK. Súčasťou rekonštrukcie bude kompletné odvlhčenie objektu, prestavba podkrovia na administratívne účely, rekonštrukcia fasády, vybudovanie nových inžinierskych sietí, ale hlavne príprava vhodných priestorov pre takmer 20 000 ks zbierkových predmetov historickej hodnoty.

Po ukončení rekonštrukcie by mal objekt slúžiť ako administratívna a depozitárna budova Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Súčasťou bude aj tzv. otvorený depozit, ktorý bude sprístupnený verejnosti v čase letnej turistickej sezóny. Návštevníci si tak budú môcť pozrieť ako sa zbierky – predmety historickej hodnoty uchovávajú a aký režim má ich správa (konkrétne pôjde o depozitár historických kníh/tlačovín a depozitár historických kachlíc).

Rekonštrukcia by sa mala realizovať od novembra 2013 – apríla 2014. Celková čiastka investícií predstavuje výšku 770 000,- eur.

Stručná história Barokového podhradia hradu Ľubovňa:

Pod hradom Ľubovňa sa rozvíjal čulý hospodársky život už od stredoveku. S určitosťou sa tak dialo od polovice 18. storočia, ale je viac ako pravdepodobné, že tomu tak bolo aj v skoršom období. O rozsiahlu prestavbu a dostavbu barokového podhradia hradu Ľubovňa sa zaslúžila poľská kráľovná Mária Jozefína, ktorá získala hrad a ostatné majetky darom od svojho manžela, poľského kráľa, Augusta III. Sasa. Veľmi významným prameňom sú nákresy talianskeho architekta Francesa Placidiho.

Pre podhradie sú dôležitým prameňom popisy z roku 1752, ktoré opisujú hospodársky život pod hradom. Súčasťou podhradia bol i aj najstarší kamenný liehovar na území Strednej Európy a tiež pivovar, ktorý sa po ukončení činnosti na hrade Ľubovňa presťahoval do podhradia. Na majeroch na území Ľubovnianskeho hradného panstva sa pestovalo žito, pšenica, ovos, hrach … Choval sa tu i dobytok. Poľnohospodárske plodiny sa prerozdeľovali medzi ostatných výrobcov, napr. časť jačmeňa sa dávala pivovarníkom. Výnosy sa samozrejme aj predávali, alebo dávali do chudobinca. Tento popis jasne ukazuje, že podhradie bolo orientované na poľnohospodárstvo.

Podrobný plán podhradia bol vypracovaný v roku 1773 počas mapovania majora Botscheka. Nákresy vyhotovil kreslič Franz von Paulleti. Podhradie je dokonca presnejšie zakreslené ako hrad. Budovy pod hradom, kaštieľ a hospodárske stavby, sú zakreslené profilovane. Väčšina budov bola z kameňa. Ako už bolo vyššie uvedené, okrem hospodárskych stavieb, bol tu aj kaštieľ. Jeho vznik možno datovať medzi roky 1747 – 1773. Práve z roku 1773 pochádza jeho podrobný popis. Okrem hospodárskeho života sa v podhradí koncentrovala správa a od polovice 18. storočia tu sídlila aj administratíva spišského starostovstva. V kaštieli bolo sídlo vicestarostu a pokladníka starostovstva. V spomínanom popise sú jednotlivé budovy očíslované i s legendou, v ktorej budove sa čo nachádzalo. Po odchode posledných súkromných majiteľov Zamojských z hradného panstva sa aj barokové podhradie dostáva do havarijného stavu. Dlhé roky tam pôsobí učilište a neskôr aj riaditeľstvo a depozitáre Ľubovnianskeho múzea – hradu.