Najnovšie príspevky

História okuliarov

História okuliarov - slnečné okuliare, dioptrické okuliare, rámy na okuliare

Okuliare sú jeden z tých kľúčových vynálezov, ktorý zabezpečoval prevahu Európy z hľadiska technického pokroku v stredoveku. Ekonomický historik David Landes poukazuje vo svojej knihe “Bohatstvo a chudoba národov“ na to, že vynález okuliarov má vplyv na pracovný život a tým aj na zvyšovanie pracovných miest, ktoré sú závislé na dobrom zraku.

Práve vďaka tomuto vynálezu sa počet pracovných miest  viac ako zdvojnásobil. Okuliare boli dôležité pre spisovateľov, vydavateľov, nástrojárov, tkáčov či kovorobotníkov. Zdvojnásobenie počtu pracovných miest  v špecializovaných technických profesiách predstavuje zdvojnásobenie kvalifikovaných pracovníkov. Okrem toho okuliare vytvárali podmienky pre výrobu presnejších a dokonalejších nástrojov, čo vytváralo podmienky na výrobu komplexných strojov a prispievalo tak k technickému pokroku.

Už filozof René Descartes povedal: “ Kvalita nášho života závisí od našich zmyslov. Najkomplexnejší z nich je zrak.  Preto vynálezy, ktoré zlepšujú jeho výkon, patria medzi najužitočnejšie.

Sociálny a kultúrny význam

Okuliare, platí to čiastočne aj dnes, sú znamením inteligencie. A to ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle slova. Tieto predsudky  pochádzajú z čias, keď si okuliare, vďaka ich cene, si mohli dovoliť iba ekonomicky lepšie situovaní ľudia, čo boli väčšinou ľudia, ktorí mali dostatočné finančné prostriedky na získanie vysokoškolského vzdelania. Toto bolo aj motívom Červených Kmérov, za ich vlády v Kambodži, aby prenasledovali intelektuálov ako potenciálnych nepriateľov komunistického roľníckeho štátu.

Počet užívateľov okuliarov stále rastie. Podľa štatistických zistení z r.2008 len v Nemecku až 62% percent obyvateľov starších ako 16 rokov potrebuje vizuálnu korekciu. Z toho o 8 % viac žien ako mužov. V čase prvého prieskumu v r.1952 to bolo iba 43 %.

Slnečné okuliare

Predchodcami okuliarov boli predmety, ktoré mali za úlohu chrániť oči pred slnečným žiarením. Boli to kúsky zvieracích kostí alebo kúsky kôry s úzkymi otvormi pre oči. Používali ich obyvatelia na ďalekom severe, v Ázii a Amerike.

Prvé slnečné okuliare, respektíve ich vzdialení predkovia, sa objavili v Číne koncom XII. storočia. Používali ich sudcovia, ktorí si nimi chránili oči pred svedkami, aby títo nevideli výraz v ich očiach. Rovako pomáhali utajiť ich postoj pri vynesení rozsudku. V Číne sa slnečné okuliare stali známe za vlády dynastie Ming /1368-1644 /.

Prvú komerčnú objednávku slnečných okuliarov asi 200 000 ks uskutočnil Napoleon počas egyptskej výpravy /1798-1801 /. Nariadil ,aby sa vo výstroji každého vojaka nachádzali tmavo sfarbené sklá, pretože veľa vojakov trpelo poškodením zraku prudkým africkým slnkom. Toto poškodenie malo často trvalé následky, prejavujúce sa ako šedý zákal.

Okuliare na čítanie.

Predchodcami dioptrických okuliarov na čítanie boli nástroje na zlepšenie zraku. Na tento účel sa využívali leštené kryštály alebo sklenené figúrky na jedno oko.

Aj keď neexistujú presné údaje o vynájdení prvých dioptrických okuliarov, prvý písomný doklad o ich existencii pochádza z roku 1289. Predpokladá sa, že okuliare boli vynájdné v roku 1284 v Taliansku.

O určenie toho, kto je skutočným autorom tohto veľmi užitočného vynálezu slúžiacemu všetkým ľuďom sa viedli dlhé diskusie a spory. V knihe “Vysvetlenie tajomných vecí” z roku 1240 sa uvádza: ”Keď  v Číne starí ľudia pociťovali závraty a zhoršilo sa ich videnie, dali si pred oči au-Tai. Tvary písmen nadobudli ostrosť a jasnosť.” Nedávne výskumy však ukázali, že táto pasáž bola do knihy vložená až v XV. storočí. Od r. 1300 stanovy cechu benátskych sklárov na riadili výrobu skiel, označovaných ako optické šošovky. Tým sa zamedzilo šíreniu odporúčaných falošných krištáľovo čistých skiel.

Prvé okuliare s rámom sa objavili v XVII. storočí. Boli to ľahké tenké strieborné rámy, so sklami s dioptrickými šošovkami. Ako prvé okuliare s rámami boli takzvané monokle. Vývoj rámov pokračoval až do súčasnej podoby.

Prvé bifokálne šošovky vynašiel Benjamin Franklin v XIX.storočí. Tento vynález umožňuje používať jedny okuliare ako do diaľky, tak i na čítanie. Umožňuje to konštrukcia optickej šošovky. Jej horná časť zabezpečuje dobré videnie do diaľky, spodná na krátku vzdialenosť. Moderným pokračovaním bifokálnych šošoviek sa stali progresívne šošovky. Zabezpečujú prechod dioptrií uložených vo vnútri objektívu, pričom vonkajší povrch ostáva hladký. Tým zabezpečujú estetický vzhľad.

Moderné technológie umožňujú vyrábať dioptrické okuliare s vysokým stupňom presnosti na základe špecifických vlastností oka, rovnako ako šošovky pre astigmatické a spherocylindrické oči.

Ďalší pokrok predstavujú šošovky so schopnosťou meniť sfarbenie v závislosti od intenzity svetelných a ultrafialových lúčov.

Vo väčšine prípadov môžeme rozdeliť oči do troch skupín:

  • A/ Emetropické, to znamená normálne zdravé oči. Ich nositeľ vidí pozorované predmety jasne, ostro, bez  pocitu napätia. Túto schopnosť si oči zachovávajú aj pri náhlej zmene vzdialenosti pozorovaných predmetov. Zabezpečuje to šošovka, ktorá láme svetelné lúče tak, aby dopadli priamo na sietnicu. Táto schopnosť sa poškodením, vrodenými chybami alebo vekom znižuje.
  • B/ Krátkozraké oči  zabezpečujú ostré a jasné videnie len na krátku vzdialenosť. Je to spôsobené tým, že šošovka láme svetelné lúče tak, že obraz pozorovaného predmetu sa nepremietne na sietnici ale pred ňou. Preto krátkozraký človek nevidí vzdialené predmety vôbec alebo len nejasne.
  • C/ Ďalekozraké oči poskytujú jasné a ostré videnie vzdialených predmetov. Čiže sa dostavuje opačný problém ako pri krátkozrakosti. V tomto prípade šošovka láme svetelné lúče tak, že obraz pozorovaného predmetu sa premietne za sietnicou.

Tieto refrakčné chyby, uvedené v bodoch B a C sa eliminujú pomocou optických šošoviek alebo dioptrických okuliarov.

Bezpečnostné okuliare.

Okuliare sú používané v rôznych oblastiach života. Chránia oči pred zranením a škodlivými vplyvmi ako sú chemikálie, žiarenie, iskry alebo rôzne nečistoty. V závislosti na aplikácii môžu byť okuliare vybavené efektom lomu podľa požiadaviek bezpečnostného predpisu. Sú predmetom určitých funkčných a kvalitatívnych požiadaviek stanovených kritériami kvality. Vo všeobecnosti platia pre používanie ochranných okuliarov, patriacich do kategórie ochranných prostriedkov, všetky predpisy stanovené zákonom. Tieto sú taxatívne vymenované v dokumente Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Vo vojenskej oblasti, existujú rôzne bezpečnostné normy, podľa ktorých je kvalita okuliarov  definovaná a stanovená napríklad v obvyklom štandarde ANSI Spojených štátov alebo štandarde STANAG NATO.

Funkciu ochranných okuliarov plnia tiež aj športové okuliare ako napr. plavecké alebo cyklistické okuliare. Do kategórie ochranných okuliarov patria i takzvané Paukbrillen, ktoré sa nosia pri narábaní s ostrými zbraňami.

Medzi ochranné okuliare zaraďujeme i slnečné okuliare, ako ľahšiu formu z hľadiska ich materiálového prevedenia.

Športové okuliare

Najmä pri športových aktivitách patrí bezpečnosť medzi priority aj pri výrobe ochranných okuliarov. Špeciálne vodné športové okuliare majú účinné tvárové tesnenie, ktoré chráni oči pred vodou a vetrom. Nastaviteľné sedielka s gumovou rukoväťou poskytujú pevné a bezpečné ukotvenie. Ich často veľmi širokouhlé objektívy poskytujú široké zorné pole. Vzhľadom k veľmi účinnému tesneniu sú okuliare vybavené vetracím systémom, ktorý zabraňuje zahmlievaniu skiel. Športové okuliare musia byť vyrobené z nerozbytných materiálov. Rovnako to platí aj pre rámy, ktoré musia byť odolné voči zlomeniu. Okuliare na vodné športy sú často vybavené pružnou záložnou páskou, ktorá zabraňuje ich strate.

Špeciálnu kategóriu športových okuliarov tvoria dioptrické okuliare, ktoré sa dodávajú podĽa individuálnych požiadaviek užívateľa a ktoré poskytujú flexibilitu a pohodlie. Tieto okuliare však patria do vyššej cenovej kategórie. Vnútorné bezpečnostné predpisy však pripúšťajú aj alternatívne riešenie, ktoré spočíva v tom, že šošovky sa jednoducho priskrutkujú z vnútornej strany na sklá okuliarov.

Lyžiarske okuliare

Lyžiarske okuliare spĺňajú v plnom rozsahu požiadavky kladené na dokonalú ochranu očí. Sneh nielen odráža slnečné lúče, ale aj znásobuje ich intenzitu. Preto všetky ochranné okuliare používané pri zjazdovom lyžovaní, behu na lyžiach alebo snowboardingu chránia oči pred poškodením slnečnými lúčami. Lyžiarske okuliare musia však spĺňať aj ďalšie požiadavky. Zaručujú dobrú viditeľnosť aj v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Napríklad pri zamračenej oblohe aj pri snežení. V neposlednom rade chránia oči pred chladom a vetrom. Sú odolné proti nárazom a majú dobrú priľnavosť k tvári. Dobre sedia aj pod helmou.

História kabeliek

kabelky, kabelky, značkové kabelky

Moderné kabelky tvoria neoddeliteľnú súčasť sveta módy. Praktická pomôcka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna žena, je nielen ochrancom ženských tajomstiev, ale tiež dôležitým symbolom jej postavenia a štýlu. Nebolo to tak ale vždy.

Vznik kabeliek

Zatiaľ čo termín kabelky sa prvýkrát objavuje až na začiatku 20. storočia, prvé zobrazenie vačkov a príručnej batožiny podobných kabelkám pochádza už od starých Egypťanov. Ich hieroglyfy popisujú vačky zo surovej kože alebo látky, ktoré sa nosili v ruke alebo pripevnené k pásu a prenášali sa v nich cennosti a mince. A jedna perlička – tieto vačky nosili výhradne muži.

14. a 15. storočia – Stredovek – rovnosť mužov a žien

V štrnástom a pätnástom storočí ešte ľudia nepoznali vrecká, a tak si muži a ženy pripevňovali sťahovacie mešteky k bokom na opasok, z ktorého viseli na dlhej šnúre, alebo ich nosili prehodené cez plece. To sa líšilo v závislosti na tom, čo bolo práve v móde a na životnom štýle a stavu majiteľa či majiteľky. Ľudia v tejto dobe tiež začali svoje mešteky a vačky zdobiť šperkami a výšivkami a k slovu sa dostali aj drahé materiály, ako napríklad hodváb. Majiteľka takého predmetu tým dávala najavo svoje bohatstvo.

Nie je asi potrebné dodávať, že tieto krehké predchodkyne kabeliek neboli príliš praktické. A navyše – ak si niekto mohol dovoliť tak drahú záležitosť, mohol si dovoliť sluhov, ktorí mu jeho veci nosili. Portréty najbohatších a najvplyvnejších ľudí tej doby často zobrazujú predmet, ktorý by sa dal nazvať módnou kabelkou.

16. a 17. storočia – Skryté kabelky Alžbetínskej ery

Ženské šaty tejto doby narástli do neuveriteľných rozmerov a ženy začali nosiť kabelky pod sukňami. Kabelka doslova zmizla na niekoľko desiatok rokov z očí a v oblasti vzhľadu tak nedochádzalo prakticky k žiadnym výraznejším zmenám. Výšivky, drahokamy a hodváb síce nezmizli úplne, ale často boli nahradené praktickejšími materiálmi, ako je koža. Muži sa dočkali vreciek na nohaviciach, a tak sa kabelky stali výlučne ženskou záležitosťou.

A rovnako ako dnes, aj v tej dobe bol obsah kabelky ženiným výsostným, takmer mysterióznom tajomstvom, ktoré bolo navyše bezpečne uschované pod jej sukňou.

18. a 19. storočia – Späť na svetlo

Naberané sukne s obručami pomaly vychádzali z módy a priliehavé oblečenie neumožnilo skrývať kabelky pod šatami. Žiadna žena už si nechcela kaziť útle tvary svojej postavy objemnými vačkmi pod oblečením a svetlo sveta tak uzreli prvé kabelky, ako ich chápeme dnes – držali sa v ruke a boli nielen praktickým pomocníkom, ale aj módnym doplnkom k oblečeniu. Ženy si kupovali rôzne kabelky pre rôzne príležitosti a nosili v nich parfumy, hodinky, vejáre, vonnú soli alebo navštívenky.

V 19. storočí navyše došlo k rozmachu železnice a cestujúci začali čoraz viac vyžadovať batožinu, ktorá nebola určená pre cestovanie na koňoch a v kočoch. Význam kabelky ako praktického módneho doplnku žien tak začínal naberať na sile.

1. polovica 20. storočia – Netradičné materiály a tvary

Veľká rozmanitosť tvarov, farieb a použitých materiálov umožnili v dvadsiatych rokoch minulého storočia doslova masové rozšírenie tohto doplnku medzi ženy všetkých vrstiev. Vo vzhľade kabeliek sa silne odrazilo objavenie hrobky faraóna Tutanchamona – u módnych kabeliek sa dostali k slovu vzory vychádzajúce zo starovekého Egypta.

V čase druhej svetovej vojny bola všetky odvetvia ľudskej činnosti ovplyvnená nedostatkom kovu a kože. Výrobcovia kabeliek tak začali využívať plastov a dreva. Bol to začiatok mnohých rokov skúmanie nekonvenčných materiálov a tvarov.

1950 – 2000 – Významní návrhári, technologický pokrok a nové materiály

V päťdesiatych rokoch si niektorí návrhári vydobyli reputáciu vytvorením odvážnych, krásnych a elegantných kabeliek. Vznikli významné návrhárske domy ako Chanel, Louis Vuitton alebo Hermes, ktorých kabelky sa stali vzorom pre mnoho ďalších generácií módnych návrhárov.

Začiatkom šesťdesiatych rokov nastal v záujme o kabelky značný útlm. Nová kultúra ich odmietla ako príliš formálne a nehodiace sa pre nový štýl života. Návrhári boli ale vždy prispôsobiví a svetlo sveta tak uzreli kabelky s “funky” vzormi s jasnými farbami. Druhá polovica dvadsiateho storočia tiež priniesla ohromný skok v technológiách a zavádzaní nových materiálov a textílií, z ktorých sú kabelky vyrábané, dopomohli k tomu, aby sa kabelky stali neoddeliteľnou súčasťou výbavy každej modernej ženy. Do popredia sa dostalo napríklad nepremokavé plátno, syntetické materiály kozmického veku alebo nepravá kože. Vylepšené výrobné procesy tiež znamenali zníženie cien kabeliek a vy si tak dnes môžete zaobstarať kabelky za prijateľné ceny.

Moderná kabelka

Kruh vývoja kabeliek sa uzavrel na začiatku nového tisícročia, keď sa o slovo prihlásili opäť kabelky pre mužov – tak, ako tomu bolo v dobách prvého doloženého výskytu tejto batožiny v starom Egypte. Čo vzniklo ako praktická pomôcka pre mužov a ženy pre prenášanie potravy, nástrojov a peňazí sa postupom času vyvinulo v záležitosť, ktorá môže zásadným spôsobom vylepšiť, alebo úplne zničiť štýl človeka.

Budúcnosť kabeliek

Čo môžeme očakávať v budúcnosti? Pravdepodobne dôjde k využívaniu stále modernejších materiálov a rovnako ako v ďalších odvetviach módy budú návrhári čerpať z histórie. Iste dôjde k ďalšiemu nárastu množstva tvarov a vzorov kabeliek, aby si ženy, a pravdepodobne aj muži, mali z čoho vyberať. Kabelka v každom prípade zostane veľmi užitočným pomocníkom pre každú príležitosť.

História šperku

Šperky, náhrdelníky, retiazky, strieborné šperky

Šperky používajú ľudia od nepamäti. Zdobenie sa šperkami má dlhšiu históriu, než samotné obliekanie. Prehistorickí ľudia na výrobu šperkov používali všetko, čo im okolité prostredie – teda príroda, ponúkala. Šperk mal mnoho podôb a záležalo len na fantázii tvorcov, ako šperky vyzerali. Zdobenie však nebolo doménou iba žien, v dávnych dobách sa šperkami zdobili aj muži. Pravdou bude, že kvetinový šperk skôr bol vyhradený predovšetkým ženám.

Ozdobou a teda aj šperkom, mohla byť v prípade muža tiež jazva na tele po boji, piercing, alebo tetovanie. Aboriginci z Austrálie majú svoje tetovanie ako symbol príslušnosti k etniku. Dnešní ľudia majú tetovanie predovšetkým pre efekt. Stále ale ide svojím spôsobom o šperk.

Body-painting, alebo ak maľba po tele, je dnes módne záležitosť. V prehistórii to bola jedna z mála možností, ako pomocou hliniek vyjadriť svoje emócie a celkovo sa skrášliť. Šperky z peria, z plodov, z kosti, drevené – to všetko pretrvalo do dnešných dní. Šperky z prírodných materiálov boli postupne dopĺňané bronzovými. Šperky z drahých kovov, teda šperky zlaté, či šperky strieborné, sa v našich zemepisných šírkach začali vyrábať až v stredoveku.

Jedným z dôvodov boli aj veľké náleziská drahých kovov. Zlato v Jílovom pri Prahe a Striebro v Kutnej Hore. Predovšetkým doba Karola IV (České korunovačné klenoty, Koruna, Jablko, Žezlo, Svatováclavský meč a korunovačný kríž – vôbec najdôležitejšie klenoty českého štátu) a tiež doba Rudolfínska, priala šperkárstvu a tým aj rozvoju cechu zlatníckeho.

Hneď od začiatku sa šperky osadzovali kameňmi. Najprv neupravenými drahokamamy a polodrahokamamy, ktorým bola prisudzovaná nadprirodzená moc, poväčšine liečebná. S nástupom nových technológií tiež brúsenými kameňmi.

Po vynáleze diamantového výbrusu roku 1919 (Marcel Tolkowski) sa lesk diamantu natoľko zdokonalil, že sa šperky (náušnice, čelenky a náhrdelníky, tak aj závesy a prstene), začali hojne osadzovať aj briliantami. (Briliant vznikne brúsením diamantu). 20. storočie prinieslo šperky z ušľachtilých materiálov. Šperky z tombaku, z alpaky, z chirurgických ocelí, z dentálnych drôtov či smaltované šperky. Najznámejšie typicky slovenské šperky sú šperky z granátu.

Poslanie šperku

Šperky vedľa výlučne zdobného poslania, boli často symbolom určitého spoločenského postavenia, moci a bohatstva. Jedno zo základných rozdelení šperkov je nosenie na tele a na oblečení. Šperk tak sformoval štýl obliekania a tiež sa niekedy priamo stával súčasťou odevu. Boli to rôzne slávnostné reťaze, retiazky a ovesy.

Vedľa šperkov nosených na tele, ako napríklad korále z perál či z kameňov, retiazky, náhrdelníky, závesy, medailóniky, náramky, pásy, korunky, čelenky a diadéme existujú aj šperky vyslovene úžitkové. Napríklad ihlice, spony do vlasov a hrebene.

Šperky mávali a v mnohých ohľadoch aj sú stále nositeľom najrôznejšieho poslania. Amulety, talizmany, kamene:, či a náboženskou symbolikou v podobe krížikov a rôznych hviezd. Samotnou kategóriou šperkov sú prstene. Prsteň bol vždy hojne nosený mužmi. Rodové prstene, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú typickým príkladom.

Najmä muži používali pečatný prsteň s otáčacím kameňom, na ktorého hornej strane býva kameň, kdežto na spodnej strane intaglie na účely pečatenia. Pečatný prsteň bol symbolom mužskosti a vedúcej úlohy v rode alebo spoločenstve.

Šperk ako spoločenská záležitosť

V dnešnej dobe nosenie šperkov stále ostáva spoločenskou záležitosťou. Jeho paleta je ale pestrejšia. Briliantový náhrdelník, náušnice, brošne, prstene či čelenky budú vždy známkou príslušnosti k vyšším vrstvám. Žlté zlato, reťaze a mohutné barokové prstene nosia v dnešnej dobe predovšetkým ľudia, patriaci do svetskej spoločnosti.

Všeobecne sú dnes v obľube predovšetkým šperky z bieleho zlata a šperky z chirurgickej ocele. Hojne je tiež rozšírená kvalitná bižutéria. Avantgardná spoločnosť naopak vyhľadáva umelecký šperk čí ateliérový šperk. Skrátka šperk s nezameniteľným rukopisom autora. Šperk sa v mnohých prípadoch stal zberateľskou vášňou vyhranených osobností. Posledné storočie zostáva šperkársky sortiment vcelku rovnaký. V obľube sú predovšetkým náušnice, brošne, náhrdelníky, prívesky, korále rôznych dĺžok, prstene a náramky. Z výslnie záujmu sa stiahli – zrejme len dočasne, ihlice do vlasov, retiazky na hodinky, filigrány a kamene.

Šperk nie je len súčasťou kultúrnej histórie a módy, ale aj sociálnych pomerov. Potreba spoločenských stykov na všetkých úrovniach, viedla k zvýšenej spotrebe šperkov. Vznikol tak špecifický odbor – bižutéria. Táto sa pokúsila naplniť spoločenskú objednávku po kvalitnom, ale pritom lacnom šperku. Išlo predovšetkým o to nahradiť drahé a často aj nedostupné materiály lacnejšími náhradami. Napríklad zlato tombakom, striebro alpakou, karibskú či tahitskú perlu perlou umelou. Brilianty boli nahradzované moissanitu či zirkónom alebo priamo sklenenou výplňou (šatonov), v ktorých predovšetkým vynikajú Swarovski či Preciosa.

Bižutéria býva niekedy nespravodlivo podceňovaná. Pritom ide o odvetvie, v ktorom máme dlhoročnú tradíciu a vo svete je slovenská bižutéria považovaná za punc kvality!

História hodiniek

Historické vreckové hodinky

Hodinky ukazujú čas a sú po stáročia hodnotným šperkom zdobiacim pánov i dámy. Ale vedľa tohto šperku tu máme úžasnú technickú dokonalosť, ktorá sa po stáročia vyvíjala a inovovala.

Prvé hodinky

Ak sa sústredíme na vzhľad hodiniek, delíme hodinky na odvetvia, kam a kde chceme hodinky nosiť alebo za akým účelom.

Prvé hodinky boli vreckové a boli vyrobené v roku 1511. Boli kompletne celé zo železa a boli valcovitého tvaru – základné mechanický strojček bol vtedy ešte “veľký” a tak válcoviyý tvar lepšie umožňoval vloženie strojčeka do puzdra. V tejto dobe neboli ešte příliš veľké skúsenosti zo zliatinami kovov – hodinky preto boli vyrobené celé zo železa, čomu zodpovedala aj ich váha. Oproti dnešným ľahkým hodinkám boli naozaj ťažké, avšak na vtedajšiu dobu táto váha bola nepodstatná. Prvý zákazníci mohli nosiť čas so sebou, čo bol úžasný komfort. A popularita času vo vrecku bola stále väčšia. Preto sa začali vyrábať detaily navyše, ktoré stále viac skrášľovali tieto vreckové časomery a stále viac sa z “kapsáčov” stával šperk.

Sériová výroba

Prvú väčšiu sériovú výrobu vreckových hodiniek započal 1587 vo švajčiarskej Ženeve francúzsky prisťahovalec Karel Cusin. Tieto hodinky sú stále pomerne väčších rozmerov puzdier – tešia sa však obľube zákazníkov v celej Európe. Prvé vreckové hodinky dnešných rozmerov boli vyrobené hodinárom Jeanom Babtistem Duboulem vo Švajčiarsku. A hodinky sú decentne tenšie a menšie. Vďaka tomu sú príjemnejšie nositeľné. Roky 1632 sa zdobia číselníky hodiniek smaltom a maľbami na smalt. Z hodiniek sa stáva skutočný šperk. A inovácie nie sú len estetické – roku 1690 sa do základného ceho strojčeka pridáva prvý komplikácie – budíček. Budíček je využívaný najmä mužmi, hodinky s budíčkom sú väčších rozmerov. Menšie hodinky zdobené maľbami na smalty obdivujú čoraz viac ženy. A roku 1722 sa vreckové hodinky prerábajú na zápästie a vznikajú prvé náramkové hodinky. Nosia ich ženy a náramok je veľmi ozdobný. Môžeme si všimnúť, že od vyrobenia prvých hodiniek ubehlo takmer 135 rokov, než sa hodinky začínajú nosiť na zápästí. Tým však obľuba vreckových hodiniek neupadá – “kapsáče” sa vyrábajú v sériách stále a najmä muži nachádzajú klasiku. Nosia ich sko vreckové hodinky vo vrecúškach viest, kde ich tradične zdobí retiazka chrániaca hodinky pred spadnutím na zem.

Vynájdenie chronometra

A od roku 1728 sa stále viac hodinárov zaoberá vylepšovaním a inováciami hodinkových strojčekov. John Harrison vynašiel presný chronometrový stroj. Tento stroj používa doteraz najlepšie materiály na výrobu hodiniek a vďaka starostlivému nastavenie je tento chronometer veľmi presný. A synonymum chronometer dnes tiež znamená presnosť – chronometre, už nie námorné, ale aplikované do strojčekov náramkových hodiniek, sú puncom maximálnej presnosti mechanických automatických hodiniek. A roku 1755 vzniká jedna z prvých firiem na výrobu hodiniek, známa aj dnes – Vacheron Constantin. V čase založenia tejto firmy ešte neexistovali automobily – a už sa vyrábali precízne krásne hodinky. Práve Vacheron Constantin vyrábal pre svoje hodinky prvý kompletný strojček. A v roku 1793 vzniká jedna z najväčších firiem na výrobu strojčekov Eta. A čo sa týka machanických automatov, vedľa Valjoux si toto prvenstvo držala po stáročia. Okrem dnešných špičkových výrobcov strojčekov Piaget a Jeager LeCoultre, ktorých strojčeky a komponenty sú veľmi drahé, zaujíma Eta, ktorá už vlastní Valjoux, prvotné miesto výrobcu mechanických strojčekov na svete. Ety a Ety Valjoux sa používajú vo všetkých kvalitných hodinkových značkách – Tissot, Certina, s úpravami v Longines a v chronometrovaných verziách Tag Heuer, Breitling a Omega.

Každá značka hodiniek mala a má svoju úroveň danú históriou, vlastnými inováciami, vlastnými strojmi a v neposlednom rade cenou. Do ceny sa premieta nielen kvalita daná originálom, ale aj prestíž daného loga. Rozdelíme najznámejšie značky hodiniek do cca. troch úrovní, v základnej svetovej strednej triede sú hodinky Tissot, Certina, Oris, Edox, Mido. Vyššia trieda hodiniek patrí značkám Longines, TAG Heuer, Breitling, Omega, Rolex, Cartier, Chopard, Panerai, Glashütte. A najvyššiu triedu obsadzujú firmy IWC Schaffhausen, Jaeger LeCoultre, Piaget, Blancpain, Breguet, A.LANG & zhonom, Piguet, Vacheron Constantin a Patek Philippe.

Súčasnosť

Hodinky dnes nie sú iba ukazovateľ času, ale vedľa praktického či zdobného účelu sú doplňované mnohými funkciami, ako napríklad dňom v týždni, dátumom, kompasom, hĺbkomerom, výškomerom, stopkami, tachymetrom, medzičasmi atď. Hodinky už nie sú obyčajnou časomierou, ale nevyhnutnou súčasťou každého, kto si na doplnkové funkcie hodiniek potrebné ku svojej práci či k svojmu koníčku zvykol a komu uľahčujú plniť si svoje výkony a ciele.

Náramkové hodinky Swatch

Imidž, ktorý možno vyjadriť hodinkami, nie je zanedbateľný. Rovnako ako šaty alebo topánky, hodinky vyjadrujú štýl a úroveň majiteľa či majiteľky. A toto vyjadruje nielen model hodiniek, ale aj značka. Spolu so značkou si zákazník kupuje jej tradíciu, jej kvalitu. Hodinky je potrebné brať ako jeden z nejtarších strojčekov a dizajnov, ktoré ľudstvo vymyslelo, ktorý sa vyvíjal skutočne po stáročia až prakticky k dnešnej dokonalosti. A krásne je na tom to, že sa stále vyvíja.

Výroba hodiniek je pomerne náročná záležitosť a naozaj kvalitné hodinky majú výrobno vysoké náklady. V prestížnych značkách tak nachádzame hodinky za desaťtisíce, ktoré sa však odvďačia vysokou úrovňou a veľmi dlhou životnosťou – áno, takéto hodinky sa potom dedia. A aj cena za takýto starožitný klenot je vysoká.

VI. ročník Medzinárodného bridžového turnaja grófa Jána Zamoyského

 

Ľubovnianske múzeum – hrad (kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja) v spolupráci s Towarzystwom Krzewienia Kultury Fizycznej Poprad Muszyna zorganizovali dňa 7.12.2013 VI. ročník Medzinárodného bridžového turnaja grófa Jána Zamoyského. Turnaja sa zúčastnilo 8 párov, milovníkov tejto kartovej hry, z Poľska a Slovenska. Po zaujímavom a napätom turnaji sme sa dozvedeli od hlavného rozhodcu p. Adama Waśka mená víťazov. Víťazmi 6. ročníka sa stali hráči zo Slovenska. Hlavnou cenou boli exkluzívne slnečné okuliare. Turnaj sa uskutočnil v hoteli KOMEKO.

Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho v hradnej kaplnke sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa.

Názov podporeného projektu: Reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa (reštaurovanie bočného Antona Paduánskeho z kaplnky sv. Michala Archanjela na hrade Ľubovňa)

Číslo žiadosti: MK – 6866/2013/2.2

Program 2. podprogram 2.2. Múzea a galérie

Cieľ projektu:

Kaplnka sv. Michala archanjela na hrade Ľubovňa prešla v rokoch 2004-2006 obnovou fasády a výmenou strešnej krytiny. Zámerom predkladanej žiadosti bolo reštaurovanie umelecký hodnotného bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky. Predmetný oltár je v havarijnom stave. Jeho reštaurovaním chce múzeum zachrániť architektonicko – umelecký skvost kaplnky. Cieľom samotného projektu je nielen záchrana bočného oltára, ale aj jeho prezentácia návštevníkom hradu (ročne 120 000 platiacich). Cieľom projektu bol reštaurátorský výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov. Zámerom je jeho obnova – reštaurovanie a následná prezentácia laickej i odbornej verejnosti. Účelom a prínosom projektu je záchrana bočného oltára Panny Márie z hradnej kaplnky sv. Michala.

Prínosom je aj prezentácia zreštaurovaného oltára laickej a odbornej verejnosti.

Realizácia projektu:

V rámci realizácie projektu podporeného MK SR v roku 2013 bol realizovaný odborný reštaurátorsky výskum a vypracovanie návrhu na reštaurovanie bočného oltára Antona Paduánskeho z hradnej kaplnky sv. Michala na hrade Ľubovňa. Ďalej sňatie obrazu z podrámu, upevnenie uvoľnenej maľby i podkladových vrstiev, očistenie povrchu, príprava, vypnutie a nažehlenie obrazu na nové plátno, odstránenie starých lakových vrstiev a nevhodných sekundárnych zásahov.

HRAD ĽUBOVŇA V POSUNKOVEJ REČI

Ľubovnianske múzeum – hrad (kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja) sprístupnilo dňa 11. novembra 2013 hrad Ľubovňa nepočujúcim. Podporovateľmi tejto myšlienky sú Ministerstvo kultúry SR a Spojená internátna škola Pavla Sabadoša v Prešove.

Sprístupnenie hradu nepočujúcim spočíva vo využívaní moderných technológií umožňujúcich uloženie videozáznamu obsahujúceho prerozprávaný sprievodný text do posunkovej reči. Virtuálny záznam si návštevníci môžu stiahnuť pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, ktorá umožňuje čítanie QR kódov. Výroba virtuálnych sprievodných textov bola finančne podporená za pomoci dotačného systému 2013 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Pre návštevníkov bez potrebného technického zabezpečenia je pripravených 5 tabletov na zapožičanie, prednastavených na jednoduché používanie.

Priestor na realizáciu dostali študenti Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich, ktorí sa zhostili úlohy tlmočníkov. Pod vedením pedagógov tlmočili do posunkovej reči odborné texty a vytvárali novotvary v posunkovej reči.

Prvú oficiálnu prehliadku hradu Ľubovňa absolvovalo 45 detí zo Spojenej Internátnej školy Pavla Sabadoša v Prešove pre nepočujúcich.

Rekonštrukcia barokového kaštieľa z 18. storočia


Prešovský samosprávny kraj, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni a Agentúra regionálneho rozvaja PSK začali náročnú rekonštrukciu barokového podhradia hradu Ľubovňa.

Prvým objektom, ktorý sa bude rekonštruovať je barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý ešte obývali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa – Raiszovci a Zámojskí.

Rekonštrukcia sa realizuje vďaka finančnej podpore z európskych fondov (schválenej v rámci Regionálneho operačného programu – opatrenia 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov) a PSK. Súčasťou rekonštrukcie bude kompletné odvlhčenie objektu, prestavba podkrovia na administratívne účely, rekonštrukcia fasády, vybudovanie nových inžinierskych sietí, ale hlavne príprava vhodných priestorov pre takmer 20 000 ks zbierkových predmetov historickej hodnoty.

Po ukončení rekonštrukcie by mal objekt slúžiť ako administratívna a depozitárna budova Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Súčasťou bude aj tzv. otvorený depozit, ktorý bude sprístupnený verejnosti v čase letnej turistickej sezóny. Návštevníci si tak budú môcť pozrieť ako sa zbierky – predmety historickej hodnoty uchovávajú a aký režim má ich správa (konkrétne pôjde o depozitár historických kníh/tlačovín a depozitár historických kachlíc).

Rekonštrukcia by sa mala realizovať od novembra 2013 – apríla 2014. Celková čiastka investícií predstavuje výšku 770 000,- eur.

Stručná história Barokového podhradia hradu Ľubovňa:

Pod hradom Ľubovňa sa rozvíjal čulý hospodársky život už od stredoveku. S určitosťou sa tak dialo od polovice 18. storočia, ale je viac ako pravdepodobné, že tomu tak bolo aj v skoršom období. O rozsiahlu prestavbu a dostavbu barokového podhradia hradu Ľubovňa sa zaslúžila poľská kráľovná Mária Jozefína, ktorá získala hrad a ostatné majetky darom od svojho manžela, poľského kráľa, Augusta III. Sasa. Veľmi významným prameňom sú nákresy talianskeho architekta Francesa Placidiho.

Pre podhradie sú dôležitým prameňom popisy z roku 1752, ktoré opisujú hospodársky život pod hradom. Súčasťou podhradia bol i aj najstarší kamenný liehovar na území Strednej Európy a tiež pivovar, ktorý sa po ukončení činnosti na hrade Ľubovňa presťahoval do podhradia. Na majeroch na území Ľubovnianskeho hradného panstva sa pestovalo žito, pšenica, ovos, hrach … Choval sa tu i dobytok. Poľnohospodárske plodiny sa prerozdeľovali medzi ostatných výrobcov, napr. časť jačmeňa sa dávala pivovarníkom. Výnosy sa samozrejme aj predávali, alebo dávali do chudobinca. Tento popis jasne ukazuje, že podhradie bolo orientované na poľnohospodárstvo.

Podrobný plán podhradia bol vypracovaný v roku 1773 počas mapovania majora Botscheka. Nákresy vyhotovil kreslič Franz von Paulleti. Podhradie je dokonca presnejšie zakreslené ako hrad. Budovy pod hradom, kaštieľ a hospodárske stavby, sú zakreslené profilovane. Väčšina budov bola z kameňa. Ako už bolo vyššie uvedené, okrem hospodárskych stavieb, bol tu aj kaštieľ. Jeho vznik možno datovať medzi roky 1747 – 1773. Práve z roku 1773 pochádza jeho podrobný popis. Okrem hospodárskeho života sa v podhradí koncentrovala správa a od polovice 18. storočia tu sídlila aj administratíva spišského starostovstva. V kaštieli bolo sídlo vicestarostu a pokladníka starostovstva. V spomínanom popise sú jednotlivé budovy očíslované i s legendou, v ktorej budove sa čo nachádzalo. Po odchode posledných súkromných majiteľov Zamojských z hradného panstva sa aj barokové podhradie dostáva do havarijného stavu. Dlhé roky tam pôsobí učilište a neskôr aj riaditeľstvo a depozitáre Ľubovnianskeho múzea – hradu.

OZNAM – Národná bločková lotéria

V priebehu mesiaca september 2013 bola v Slovenskej republike spustená Národná bločková lotéria (ďalej NBL). NBL je lotériová hra podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je definovaná ako „štátna lotéria – lotéria pokladničných dokladov“.

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni (ďalej ĽM) je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a nevykonáva podnikateľskú činnosť. Nevzniká mu povinnosť evidovať tržby v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej ERP), ktoré by spĺňali požiadavky kladené zákonom č. 289/2008 Z. z. (vymedzené v § 4 zákona o ERP) o používaní elektronickej registračnej pokladnice v platnom znení , najmä DKP (daňový kód elektronickej registračnej pokladnice), dátum vyhotovenia pokladničného dokladu, čas vyhotovenia pokladničného dokladu, celkovú sumu platenej ceny na pokladničnom doklade a ochranný znak.

Na naše oči sa kladú vysoké nároky, keďže požiadavky na ne sa menia podľa jednotlivých situácií: práca s počítačom, outdoorové športové aktivity, slnečné svetlo, videnie v tme. Na čo si potrebujete dávať pozor? A čo robiť v prípade zranenia? Starajte sa o svoje oči – sú nenahraditeľné!  Keď si vyberiete správny rám na okuliare, máte predpísané správne dioptrické okuliare sú vám dokonale prispôsobené, len ťažko zbadáte, že ich nosíte. Ukážeme vám, ako sa správne starať o vaše okuliare. Zdravá výživa bohatá na vitamíny je rovnako dôležitá pre váš dobrý zrak. Táto časť vám poskytne informácie dôležité pre zdravie vašich očí a ponúkne vám niekoľko cenných rád, ako sa starať o vaše okuliare.

Registračné pokladnice ĽM sú certifikované a vybavené fiškálnou pamäťou, nie sú označené plombou a nebol im pridelený daňový kód pokladnice. Bločky z týchto pokladníc nie je možné zaregistrovať do lotérie.

Ďakujeme za pochopenie.

7 divov Ľubovnianskeho múzea

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni sa dňa 14. mája 2011 zapojilo k medzinárodnému podujatiu s názvom „Noc v múzeu“. V tomto roku svojím návštevníkom prezentovalo 7 zaujímavosti – 7 divov Ľubovnianskeho múzea.

Drevené teleso

Prehliadka sa začala v skanzene, kde bola návštevníkom predstavená l. zaujímavosť – drevené teleso zavesené v centre lode dreveného gréckokatolíckeho kostolíka sv. Michala Archanjela. Je unikátnym prvkom zariadenia svätyne. Dlhé roky bolo prezentované ako magické teleso. Podľa legendy, bol tento predmet vyhotovený podľa predstavy zo sna v časoch cholery ( l. tretina 17. st.), keď obyvatelia obce vo veľkom počte vymierali. Štúdiom sme zistili, že toto teleso bolo urobené v súlade s kresťanskou ikonografickou tradíciou. Je symbolickým priestorovým vyobrazením Božieho trónu – Ridvan Jahve známym z biblických opisov a maliarskych realizácií. Spôsob zjavenia sa tohto predmetu a jeho forma evokuje asociácie so zjaveniami Božieho trónu známymi z Biblie – z vízie proroka Ezechiela (Ez1; Ez10) a Apokalypsy (Zjavenia sv. Jána Ap 4,2-10; Ap7,11).

Mlyn zo Sulína

Spomedzi objektov ľudovej architektúry, ktoré boli premiestnené z územia okresu Stará Ľubovňa do skanzenu, má mimoriadny význam technická pamiatka – mlyn s valcovou stolicou zo začiatku 20. storočia, premiestnený z obce Malý Sulín od mlynára Františka Pavliaka. Až do polovice 20. storočia sa tieto technické pamiatky vyskytovali v okolitých obciach vo veľkom počte. V súčasnosti je to jedinečná stavba zachovaná vďaka jeho premiestneniu do skanzenu. Návštevníci počas podujatia boli oboznámení s históriou tejto pamiatky, s funkčnosťou celého zariadenia a životom rodiny mlynára.

Obraz „Spravodlivý súd“

Patrí k najstarším zbierkam Ľubovnianskeho múzea. Do múzea sa dostal spolu s ďalšími dvoma obrazmi preradením z Krajského múzea v Prešove. Obraz bol pôvodne uložený na mestskom magistráte mesta Stará Ľubovňa. Je datovaný rokom 1688 a spája sa s ním legenda o požiari v meste. V období Tökölyho povstania sa k nemu pridali viacerí poprední predstavitelia miest. Medzi inými aj starý richtár mesta Stará Ľubovňa Demek. Po porážke povstania však boli títo richtári odstránení, a tak sa na richtársky stolec v meste dostal syn starého richtára Demek mladší. Starému Demekovi sa nepáčilo, že ho takto zbavili postavenia a preto podpaľoval mesto. Keď mladý richtár zistil, že otec sám necháva podpáliť mesto zavolal si ho na súd, ktorý je zobrazený na obraze a opýtal sa ho, čo urobiť s človekom, ktorý podpaľuje mesto. Starý Demek bol známy svojou krutosťou, a preto povedal: „Takého človeka treba stiahnuť z kože a upáliť.“ A to urobil syn so svojím otcom. Koža otca ja na obraze namaľovaná nad synovou hlavou. Je na nej latinský nápis, ktorý mal všetkých richtárov upozorniť na spravodlivosť ich rozhodovania. V dolnej časti je rovnaký nápis v poľskom jazyku. Nápis hovorí: “Nech Ti je zapálená pochodeň, otcovský stolec so stiahnutou kožou, ďalej od uší prosby, od rúk dary, tak tvoje súdy neprestúpia spravodlivosť”.

Západný ušnicový bastión

Ide o najcennejšiu architektúru dolného hradu. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že je to jediný zachovaný bastión tohto typu na území Slovenska. Vybudovali ho po roku 1544 pod vedením architekta talianskeho pôvodu Antona Italica. Radí sa tým vôbec k najstarším bastiónom vybudovaným na území dnešného Slovenska. Horúčkovité budovanie moderných opevnení začalo po dobytí Budína a Ostrihomu Turkami. Do tohto obdobia spadá aj výstavba bastiónu na hrade Ľubovňa.
Talianski architekti boli v tomto čase najväčšími odborníkmi na stavbu obranných zariadení v Európe. Bastión sa odborne nazýva – ušnicový bastión. Má pôdorys srdca. V jeho hornej časti mohlo byť umiestnených 8 diel, v dolnej časti, v podzemných chodbách – kazematoch ďalších osem. Dolnú časť odvetrávali prieduchy, šachty, ktoré je možné vidieť po obvode bastiónu. Na celom hrade sa v 16. storočí nachádzalo 32 strieľní, z toho polovica v tomto bastióne. Tvoril pilier obrany hradu z najprístupnejšej strany. Je zaujímavé, že väčšina diel umiestnená v tomto bastióne mala svoje pomenovanie. Takže sa tu spomínajú v 17. storočí delá ako: drak, kocúr, „duda“ (píšťala ?), sokol…

Liehovar pod hradom Ľubovňa

Najstaršia zachovaná kamenná pálenica v Ľubovni sa radí k jedinečným stavbám svojho druhu na území Slovenska! Kamenný liehovar z polovice 18. storočia patril hradnému panstvu. V tom čase prešlo podhradie Ľubovnianskeho hradu veľkou barokovou prestavbou. Ďalšie zmienky o liehovare sa uvádzajú pri opise hradu Ľubovňa v Uhorskom geografickom slovníku z roku 1851. Na starú tradíciu liehovarníctva neskôr nadviazala staroľubovnianska rodina Morgenbesserovcov. Podľa nájdených dokumentov mal liehovar štyri miestnosti, viedol do neho vodovod, a jeho súčasťou boli dve studne, i miestnosť na umývanie plodín. Základ starého liehovaru stojí pod hradom dodnes. Ide podľa všetkého o najstarší zachovaný objekt tohto druhu na území Slovenska!

Poľské korunovačné klenoty

Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné šperky: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko. Korunovačné šperky vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov „koruna Boleslava Chrabrého“.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo ukrytie poľských korunovačných šperkov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 – 1772). Korunovačné šperky a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655. Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.

 The Workers

Skupina The Workers vznikla v marci 2011. Jej členmi sú pracovníci Ľubovnianskeho múzea. Skupina má dve zložky: rockovú a country-folkovú. Repertoár skupiny tvoria najznámejšie skladby spomínaných hudobných smerov. V roku 2012 sa skupina The Workers predstaví vlastnou tvorbou.